domkár -a m. v min. chudobný majiteľ dedinského domca: požiadavky dedinskej chudoby, d-ov a maloroľníkov;
domkársky príd.
domkár -ra pl. N -ri m.
domkár -ra pl. N -ri m. 1. hist. ▶ poddaný vlastniaci dom a obrábajúci malú výmeru pôdy: chudobný, dedinský d.; domkári bývali spravidla na dvore zemepána 2. expr. ▶ majiteľ (dedinského) domu: Niektorí domkári si urobili zo zaburineného staveniska smetisko. [Vč 1990] ▷ domkárka -ky -rok ž.
domkár, -a m. majiteľ dedinského domku a kúska poľa: chudobný, dedinský d.;
domkárka, -y, -rok ž.;
domkársky príd.: d-a chalupa
domkár m. jzsl vlastník domca a kúska poľa: domkár (Lukáčovce HLO, Dúbravka BRA, Dubová MOD)
domkár m poddaný vlastniaci len dom, hofier, komorník: victualu každy 1/16-nik ag domkary, to gest dum gako dum platy (PERNEK 1768)