dominikán -a m. člen rehole založenej v 12. stor.;
dominikánka -y -nok ž.;
dominikánsky príd.: d-a rehoľa
dominikán [-n-] -na pl. N -ni m.
dominikán [-n-] -na pl. N -ni m. ⟨VM⟩ ▶ člen rehole založenej v Španielsku r. 1215 a venujúcej sa najmä kazateľskej činnosti (podľa zakladateľa sv. Dominika Guzmana): rehoľa, kostol dominikánov; Významnú civilizačnú misiu v stredoveku vykonávali u nás benediktíni, dominikáni, františkáni. [J. Tibenský]
dominikán -a m. ‹VM› člen rímskokatolíckeho mníšskeho rádu (podľa jeho zakladateľa sv. Dominika): kostol d-ov;
dominikánsky príd.: d. rád, kláštor
dominikán, -a m. člen jednej z reholí;
dominikánka, -y, -nok ž. mníška z rehole dominikánov;
dominikánsky príd.: d. kláštor, d. kostol, d-a rehoľa
dominikán m lat člen dominikánskej rehole: mezy jesuity a dominicany (WO 1670); techto obratil na wyru dominykan (KrP 1760); -sky príd: z weiebneho radu dominikanskeho (MS 1758)