dominanta -y ž. ‹l›
1. prevládajúca, riadiaca, hlavná, základná zložka niečoho: štruktúrna d. diela; výtv. prevládajúca farba, dodávajúca obrazu koloritný ráz; archit. vládnuci prvok, ťažisko kompozičného celku (napr. v priehľade); psych. prevládajúce reakcie, myšlienkový okruh a pod., obyčajne citovo podfarbené; bot. druh prevládajúci počtom v určitom rastlinnom spoločenstve
2. fyziol. prechodné ložisko podráždenia v ústrednej nervovej sústave
3. hud. piaty stupeň diatonickej stupnice; akord na ňom postavený (skr. D);
dominantný príd.
1. určujúci ráz, prevládajúci: d. znak; archit. d-á budova; ekol. d. druh (v rastlinných spoločenstvách) určujúci vonkajší vzhľad porastu, (u živočíšnych spoločenstiev) presahujúci 7 %
2. hud. postavený na dominante: d. kvintakord;
dominantne prísl.;
dominantnosť -ti ž.