dominantnosť -ti ž.
dominantnosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, kto al. čo prevláda, má nadradené postavenie; prevládajúca, určujúca vlastnosť; syn. prevaha, dôležitosť: mužská, ženská d.; d. prvkov; d. estetickej hodnoty; d. inštitúcie, hlavného mesta; mať sklon k dominantnosti; stavba stratila svoju pôvodnú d. v priestore námestia; dominantnosť marky medzi európskymi menami [Pc 1995]
dominanta -y ž. ‹l›
1. prevládajúca, riadiaca, hlavná, základná zložka niečoho: štruktúrna d. diela; výtv. prevládajúca farba, dodávajúca obrazu koloritný ráz; archit. vládnuci prvok, ťažisko kompozičného celku (napr. v priehľade); psych. prevládajúce reakcie, myšlienkový okruh a pod., obyčajne citovo podfarbené; bot. druh prevládajúci počtom v určitom rastlinnom spoločenstve
2. fyziol. prechodné ložisko podráždenia v ústrednej nervovej sústave
3. hud. piaty stupeň diatonickej stupnice; akord na ňom postavený (skr. D);
dominantný príd.
1. určujúci ráz, prevládajúci: d. znak; archit. d-á budova; ekol. d. druh (v rastlinných spoločenstvách) určujúci vonkajší vzhľad porastu, (u živočíšnych spoločenstiev) presahujúci 7 %
2. hud. postavený na dominante: d. kvintakord;
dominantne prísl.;
dominanta, -y, -nánt ž.
1. prevládajúca zložka, myšlienka, základný príznak niečoho;
2. hud. piaty stupeň stupnice;
3. psych. obyč. v mn. č. ohniská dráždenia v centrálnej nervovej sústave, ktoré sú citlivé na vedľajšie podráždenie a môžu na ne vykonávať tlmivý vplyv;
1. prevládajúci, dominujúci: d. znak, d-á funkcia, d-á zložka, d-á vlastnosť, d-á úloha, d-é postavenie;
2. hud. stavaný na dominante: d. akord, d-á tónina;
dominantnosť, -ti ž. prevaha, dôležitosť