Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj

dominanta -y -nánt ž.

1. dominujúca, prevládajúca, zákl. zložka niečoho: d-ou programu bola hudba; d-ou námestia je radnica

2. hud. 5. st. stupnice a na ňom založený akord;

dominantný príd.: d-á funkcia; d-á tónina

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dominanta ‑y ‑nánt ž.; dominantný; dominantne prísl.; dominantnosť ‑i ž.

dominantný -ná -né 2. st. -nejší príd.

dominantný -ná -né príd. 1. 2. st. -nejšíktorý má prevahu, ktorý prevláda; syn. hlavný, základný, ústredný: d. znak, vplyv; dominantná funkcia, sféra; dominantné prvky, zložky v tvorbe; d. bod rokovania; dominantná téma rozhovoru; d. typ; dominantná postava, osobnosť; dominantné vlastnosti; získať dominantné postavenie; mať d. podiel na trhu; hrať, mať čoraz dominantnejšiu úlohu; považovať otázku zamestnanosti za dominantnú; ekon. d. vlastník, akcionár väčšinový; ekol. d. druh ktorého jedinci sú vyššie zastúpení v istom spoločenstve v porovnaní s inými druhmi; genet. d. gén jeden z dvojice génov, ktorého vplyv je určujúci; d. typ dedičnosti; dominantná dedičnosť pri ktorej jedna z alelomorfných vlôh potláča druhú
2. hud. ▶ stavaný na piatom stupni diatonickej stupnice: d. akord; dominantná tónina

dominanta -y ž. ‹l›

1. prevládajúca, riadiaca, hlavná, základná zložka niečoho: štruktúrna d. diela; výtv. prevládajúca farba, dodávajúca obrazu koloritný ráz; archit. vládnuci prvok, ťažisko kompozičného celku (napr. v priehľade); psych. prevládajúce reakcie, myšlienkový okruh a pod., obyčajne citovo podfarbené; bot. druh prevládajúci počtom v určitom rastlinnom spoločenstve

2. fyziol. prechodné ložisko podráždenia v ústrednej nervovej sústave

3. hud. piaty stupeň diatonickej stupnice; akord na ňom postavený (skr. D);

dominantný príd.

1. určujúci ráz, prevládajúci: d. znak; archit. d-á budova; ekol. d. druh (v rastlinných spoločenstvách) určujúci vonkajší vzhľad porastu, (u živočíšnych spoločenstiev) presahujúci 7 %

2. hud. postavený na dominante: d. kvintakord;

dominantne prísl.;

dominantnosť -ti ž.

dominantný p. hlavný 1, základný, ústredný


hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základnýfundamentálnyrozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvokpodstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázkaprvoradý (op. druhoradý) • prvýprimárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcianajdôležitejšínajvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienkakniž. eminentný: eminentný záujemústrednýcentrálnytitulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románuzastar.: sídelnýstoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhukľúčovýnosnýoporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné bodykniž. kardinálnyzastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problémgenerálnynajvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miestavedúcihegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna silakorunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok

2. p. predný 1


nadradený 1. zaujímajúci v poradí, v systéme vyššie, dôležitejšie miesto (op. podradený): mať nadradené postavenievyššínadriadenývyššie postavenýkniž. superiórny (z hľadiska pracovného, právneho a pod. zaradenia): rozhodnutie vyššieho, nadriadeného, vyššie postaveného pracovného orgánuvšeobecnejšíširšístrešný (majúci väčší rozsah a menší obsah): všeobecnejší, širší, strešný pojem (v logike)základnýhlavnýdominantný (z hľadiska dôležitosti, závislosti): základný, hlavný vetný člen (op. vedľajší); otec má dominantné postavenie v našej rodine

p. aj privilegovaný

2. p. povýšený


ústredný nachádzajúci sa v strede; vystupujúci do popredia; prvý z hľadiska dôležitosti, nadradenosti a pod. • centrálny: ústredná, centrálna budova podniku; ústredný, centrálny orgán, riaditeľhlavnýzákladnýkľúčovýdominantný: sústrediť sa na hlavný, základný, kľúčový problém; kľúčový konflikt románu; dominantná postava príbehunajdôležitejší: najdôležitejšia myšlienka textunajvyšší (inštančne): najvyšší úrad, najvyšší veliteľ


základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učeniauholnýosnovnývýchodiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavbyprvotnýprimárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálnykľúčovýdominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvokzásadnýťažiskový: zásadný, ťažiskový problémkniž.: fundamentálnymeritórnyprincipiálnykapitálnykardinálnysubstanciálnybazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázkypodstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti!existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potrebyexpr. psí: psia povinnosťkniž.: konštitutívny: konštitutívne prvkykmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádozačiatočnýprvopočiatočnýzárodkovýzárodočnýpren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stavneodvodený: neodvodený význam slovaelementárnyjednoduchýtriviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzkyvšeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelaniekniž. rudimentárny: rudimentárne znaky životaškoláckyzačiatočnícky: školácka chyba

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dominanta, -y, -nánt ž.

1. prevládajúca zložka, myšlienka, základný príznak niečoho;

2. hud. piaty stupeň stupnice;

3. psych. obyč. v mn. č. ohniská dráždenia v centrálnej nervovej sústave, ktoré sú citlivé na vedľajšie podráždenie a môžu na ne vykonávať tlmivý vplyv;

dominantný príd.

1. prevládajúci, dominujúci: d. znak, d-á funkcia, d-á zložka, d-á vlastnosť, d-á úloha, d-é postavenie;

2. hud. stavaný na dominante: d. akord, d-á tónina;

dominantne prísl.;

dominantnosť, -ti ž. prevaha, dôležitosť

Zvukové nahrávky niektorých slov

dominantný: →speex →vorbis
a dominantné postavenie prijaté et de positions dominantes rendu lors
alebo nepriamo dominantný vplyv ou indirectement une influence dominante
a zneužívania dominantného postavenia et abus de position dominante
dominantného postavenia a víta position dominante et se félicite
dominantné postavenie v zmysle position dominante au sens
jasne dominantným a rozhodujúcim clairement dominant et décisif
musia byť dominantné alebo spoludominantné doivent être dominants ou codominants
správanie dominantného podniku môže comportement de l'entreprise dominante peut
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu