dom -u m.
1. budova, stavba na obývanie: rodinný, nájomný, družstevný d.; stavať d.; strecha d-u, vlastník d-u; Biely d. sídlo prezidenta USA i pren. amer. vláda; nebytový d. nepoužívaný na bývanie; zobudiť celý d. obyvateľov domu
2. inštitúcia organizujúca kult. podujatia al. poskytujúca rozlič. služby: kultúrny d.; d. módy, d. spisovateľov; obchodný d. veľké nákupné stredisko; → azylový d.
3. domov (význ. 1): žiť ďaleko od d-u
4. rodina, domácnosť: mať pokoj v d-e; pán d-u
● chodiť, behať z domu do d-u do každého domu; nech si → zametá pred vlastným d-om; → stavať d. na piesku; je ho plný d. je hlučný; → nevytiahne nohy, päty z d-u;
domový príd. k 1: d-á brána, d. poriadok, d-á správa; v zool. názvoch: myš d-á;
domček -a m. zdrob.: drevený d.
● → zrútiť sa ako d. z karát;
domisko -a -mísk s., v jedn. i m. zvel.
domček -ka pl. N -ky m. zdrob.
dom domu pl. N domy m. 1. ▶ budova, stavba určená najmä na bývanie: rodinný d.; nájomný, družstevný d.; murovaný, tehlový, panelový d.; drevený, montovaný d.; prízemný, (viac)poschodový, trojpodlažný; pavlačový d.; obytné domy; mestské domy; vidiecky, dedinský d.; stredoveký, meštiansky, secesný d.; rodičovský d.; číslo domu; vlastník, správca domu; práce v dome, okolo domu; postaviť, zrenovovať d.; domy pustnú; bývať vo vlastnom dome; motkať sa po dome; chodiť po domoch, z domu do domu s istým cieľom ↗ i fraz.; v dome je ticho; zobudiť celý d. všetkých obyvateľov domu; d. stíchol všetci obyvatelia zaspali, odišli a pod. 2. ▶ súčasť označenia inštitúcie organizujúcej isté podujatia, poskytujúcej rozličné služby al. slúžiacej na rozličné účely a činnosti: kultúrny d., d. kultúry; spoločenský d.; kúpeľný, liečebný d.; obchodný d.; d. módy, obuvi; D. odborov; D. umenia; D. Matice slovenskej; D. zahraničných Slovákov; pamätný d. v ktorom sa narodila al. pôsobila významná osobnosť a ktorý je zariadený ako múzeum na pamiatku danej osobnosti; azylový d. charitatívne zariadenie slúžiace na dočasné ubytovanie ľudí v ťažkej životnej situácii, napr. utečencov, bezdomovcov, opustených al. týraných matiek s deťmi a pod.; misijný d. sídlo, stredisko (kresťanských) misií (slúžiace na výchovu a prípravu budúcich misionárov); d. smútku v ktorom sa koná rozlúčka so zosnulým; zastar. mestský, obecný d. radnica; župný d. sídlo župy □ Biely dom a) sídlo prezidenta USA b) pren. americká vláda c) pren. expr. budova, v ktorej sídlia predstavitelia miestnej správy a pod.; Boží dom, Pánov dom kresťanský chrám, kostol; verejný dom zariadenie, v ktorom sa vykonáva prostitúcia, nevestinec 3. ▶ miesto, kde človek žije, býva, kde je doma; syn. domov: žiť ďaleko od domu; odísť, utiecť z domu; vyhnať niekoho z domu; Ber sa mi z domu a už sa mi tu neukazuj! [A. Bednár] 4. ▶ najbližšia rodina; vlastná domácnosť: dostať list z domu od rodičov, manžela a pod.; mať v dome štyri dievky; mať pokoj v dome; pán, pani domu; donáška do domu; Chceli jej odrieknuť i podiel na majetku, keď si vybrala mládenca z chudobnejšieho domu. [M. Figuli]; Mne v tomto dome nikto nič nepovie! [P. Karvaš] 5. ▶ panovnícky al. šľachtický rod, dynastia: cisársky d.; d. Habsburgovcov ◘ fraz. publ. spoločný európsky dom zjednotená Európa; vykričaný dom nevestinec; ani psa nehodno vyhnať/by nevyhnal z domu je veľmi zlé, nepríjemné počasie; chodiť/behať z domu do domu chodiť po žobraní; je ho plný dom je veľmi hlučný, narobí veľa kriku; nevyjsť/nejsť ani na krok z domu zdržiavať sa len doma, nevyjsť vôbec von; ona nosí nohavice v dome o žene, ktorá vládne v rodine; stavať dom na piesku robiť niečo bez reálnych predpokladov, bez dobrého zázemia; vystrčiť/nevystrčiť nos z domu vyjsť, nevyjsť von, opustiť, neopustiť príbytok; vytiahnuť/nevytiahnuť nohy/päty z domu a) vyjsť, nevyjsť z domu von, opustiť, neopustiť príbytok b) odísť, neodísť medzi ľudí, do sveta ◘ parem. čo dom, to iná obyčaj v ňom; jeden dom dvoch pánov nestrpí; každý je vo svojom dome pánom/kráľom; môj dom, môj hrad moje súkromie je nedotknuteľné ▷ domček -ka pl. N -ky m. zdrob.: záhradný, strážny d.; d. pre bábiky; kúpiť si starší d. na vidieku; pren. slimačí d. ▹ ulita slimáka □ švédske domčeky nízke montované domy slúžiace ako (provizórne) ubytovne a pod. ◘ fraz. zrútiť sa/zosypať sa ako domček z karát a) zmeniť sa na trosky (napr. pri zemetrasení) b) náhle stroskotať, nevydariť sa, zmariť sa ▷ domisko -ka domísk s., v sg. i m. zvel.: vysokánske d.; postaviť riadny d.
domček p. dom
dom, -u m.
1. stavanie, budova: obytný, rodinný, prízemný, poschodový, kamenný, drevený d.; stavať d.; číslo d-u; majiteľ, vlastník, správca d-u; spoločenský d. so spoločenskými zábavnými miestnosťami; mestský, obecný d. radnica; obchodný d. veľký obchod, kde možno dostať všetky druhy tovaru; svadobný d. kde sa odbavuje svadba; dom smútku v ktorom niekto zomrel; náb. d. Pána, d. boží kostol; Biely d. reprezentačné sídlo prezidenta USA; verejný d., vykričaný d. nevestinec; hovor. chodiť po d-och, z dom (z domu) do domu a) s istým cieľom, b) žobrať; hovor. nosiť šaty okolo d-u pri domácej práci, doma; hovor. pracovať okolo d-u vykonávať domáce práce; pren. celý d. všetci obyvatelia domu; celý d. bol na nohách všetci boli v pohybe (pri dôležitej práci, od vzrušenia ap.)
● je ho plný d. narobí veľa kriku; Nech si každý pred svojím domom zametá (prísl.) nech sa každý stará o svoje veci;
2. domov, rodina, domácnosť: rodičovský, otcovský d.; gazdovský, panský d.; odísť z d-u, vyhnať niekoho z d-u; pán d-u domáci pán, pani d-u domáca pani; byť z dobrého (lepšieho) d-u zo spoločensky vyššie postavenej rodiny (obyč. v buržoáznej spoločnosti); byť z bohatého d-u zo zámožnej rodiny;
3. panovnícky al. šľachtický rod, dynastia: cisársky d., d. Habsburgovcov, savojský d.;
domový príd. k 1: d-é dvere; d-á daň, d-á prehliadka; d-á hliadka; zastar. d. pán (Taj.), d-á pani (Vans., Podj.) domáci pán, domáca pani;
domček, -a m. zdrob.: strážny, drevený d.;
domok, -mku m. zdrob.: záhradné, rodinné d-y
domček m. (domeček) 1. csl zdrob. expr. dom: Staväľi (robotníci) domi, domčoke (Kordíky BB); To je pekní domšok (Kameňany REV); Narodziu̯ sen sa v domčeku su̯ámieném (Kúty SKA); Prišla do jedneho domčeku (Vydrník SNV) 2. búdka pre vtáky: škorčí domček (Ratkovo MAR)
domeček p. domček
domček [-ek, -ok], domok [do-, dô-; -ok, -ek], domeček m dem 1. malé obytné stavanie: ukazal nam geden domek pusti (s. l. 1589); za domczok dlužne f 3 (JELŠAVA 1593); kupyl duomok (ŽIAR n. H. 1654); angeluw za strázcuw domečka swého zaslužjli prigati (SK 1697) L. hofiersky, komornícky d. patriaci al. prenajímaný hofierom, komorníkom: komorniczky domček (LIPTOV 1663); wedla hoffiersky domček stogj (SUČANY 1678) 2. úkryt drobných živočíchov: ktere (slimáky) čierne miestečka na swych domčekuw magi (RT 17. st); (včely) na tuto ffurmu delagu swe celly, aby wýc domčekuw do klata se zmestilo (PH 1770) buniek