domýšľavosť -ti ž.
domýšľavosť -ti ž. ▶ neprimerané preceňovanie svojich vlastností, schopností, znalostí; syn. samoľúbosť, namyslenosť: sebavedomá, naivná, prázdna d.; jej d. sa vytratila; urazená umelcova d.; Uveril som vlastnej domýšľavosti. [M. Zelinka]; Nechcela byť svedkom ranenej pýchy a domýšľavosti, už mala po krk pretvárky a pokrytectva. [LT 1998]
domýšľavý príd. zried. veľa si o sebe mysliaci, preceňujúci sa, namyslený: Môj dotaz bol trochu domýšľavý. (Šolt.);
domýšľavosť, -ti ž.
domýšľavosť ž. namyslenosť: domíšľavosť (Mošovce MAR)