domýšľavý -vá -vé príd.
domýšľavý -vá -vé príd. ▶ ktorý preceňuje svoje schopnosti, znalosti, svoju dôležitosť; ktorý si o sebe veľa myslí; syn. samoľúby, namyslený: d. človek; domýšľavá žená; Troška bola domýšľavá, samoľúba, no nie natoľko, aby ju človek nemal rád. [L. Ballek]
domýšľavý p. samoľúby
samoľúby obdivujúci sám seba, nekriticky spokojný so sebou; svedčiaci o tom: samoľúby človek; obzerať sa v zrkadle samoľúbym pohľadom • márnivý • márnomyseľný (preceňujúci vlastné prednosti; svedčiaci o tom): dievča je márnivé, márnomyseľné; oddávať sa márnivým, márnomyseľným myšlienkam • namyslený (veľmi sebavedomý, vysoko sa hodnotiaci): je namyslený na svoje úspechy • zastar.: samoľúbivý • samospokojný: byť samoľúbivý; samospokojný úsmev (Timrava) • domýšľavý: ženy bývajú domýšľavé • nespráv. ješitný
p. aj namyslený
domýšľavý príd. zried. veľa si o sebe mysliaci, preceňujúci sa, namyslený: Môj dotaz bol trochu domýšľavý. (Šolt.);
domýšľavosť, -ti ž.
domýšľavý i domýšlivý príd. zried. namyslený, preceňujúci sa: domíšlaví (Rozbehy SEN); domíšliví (Bobrovec LM)