Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

domácky príd.

1. charakteristický pre domácnosť, v domácnosti vyrobený: d-a výroba; d-a podoba mena neoficiálna, nie úradná

2. bezprostredný, srdečný, príjemný: d-e prostredie, ovzdušie;

domácky prísl.: (po) d. vyrobený, d. založený človek

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
domácky príd. i prísl.

domácky -ka -ke príd.

domácky prísl.


podomácky, pís. i po domácky prísl.

domácky1 -ka -ke príd. 1. ▶ typický pre domácnosť; v domácnosti pripravený, vyrobený, vykonávaný, používaný; syn. domáci: d. priemysel; domácke remeslá; domácka výroba tehál, kobercov op. sériová, továrenská; domácke pradenie; domácke výrobky op. továrenské; obliecť si domácke šaty
2. 2. st. -kejší ▶ typický pre domov; majúci príjemný, prirodzený ráz ako doma; svedčiaci o tom: domácke prostredie, ovzdušie; domácka pohoda; človek domáckeho zamerania; ona je domáckejší typ má väčší zmysel pre domov, rada sa zdržiava doma; dôverný d. tón; Jedáleň obložená drevom, ktoré ju robí príjemne domáckou, je zatiaľ poloprázdna. [NP 1987]; Vôkol mňa je domácke ticho. [A. Chudoba]; Z celého areálu dýchalo domácke teplo. [Pd 1995]; lingv. domácka podoba mena neoficiálna, neúradná

domácky2 prísl. 1. ▶ spôsobom typickým pre domácnosť; syn. doma, podomácky; op. továrensky: (po) d. pripravená strava; (po) d. vyrobená pálenka; (po) d. zhotovená výbušnina; d. tkané koberce; d. ušité papuče
2. 2. st. -kejšie ▶ spôsobom typickým pre domov, ako doma, prirodzene, bezprostredne, nenútene: d. založený, vychovaný človek; byť oblečený (po) d. jednoducho, ako doma; správať sa d.; cítiť sa domáckejšie; Odrazu má chuť prisadnúť si k nim a tak po domácky ich osloviť. [P. Jaroš]; Usadil sa do kresla a po domácky si pod seba podstrčil nohy. [Sme 1995]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovanýosobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidentakniž. direktný

2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízkynajbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolietesný: v bezprostrednej, tesnej blízkostipriamy: priamy dotykmomentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamyúprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človekprirodzenýnenútenýnestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmevuvoľnený (obyč. o správaní) • srdečnýzastar. prostosrdečnýdomácky (ako doma): domácke ovzdušie


domáci 1. doma pripravený, zhotovený, používaný a pod.; typický pre domácnosť • domácky: produkty domácej, domáckej výroby; obliecť si domáce, domácke šatyzastar. domášnynár. domajší: domášna, domajšia stravaľudovýtrocha pejor. babský: ľudové, babské liekyrodinný: rodinné scény, rodinný lekársúkromný: súkromný učiteľdomestikovaný (o zvieratách, ktoré sa prispôsobili životu s človekom)

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ a pod. (op. cudzí, zahraničný) • miestnydomorodýautochtónny (op. prisťahovaný): domáci, miestni, domorodí, autochtónni obyvateliatuzemský: tuzemský tovar, tuzemská menatunajšínár.: tuťajšítutejší: tunajšie zvykyvnútorný (op. vonkajší): vnútorné pomery; vnútorný trh (op. zahraničný)

p. aj pôvodný


domácky1 1. p. domáci 1 2. p. príjemný, bezprostredný 3


domácky2 1. spôsobom typickým pre domácnosť (op. továrensky) • podomácky, pís. i po domácky: domácky, podomácky vyrobené súkno

2. spôsobom typickým pre domov • podomácky, pís. i po domáckyako doma: cíti sa v kožuchu domácky, podomácky; cíťte sa ako domazastar. domášne (Vajanský)bezprostredneuvoľnenefamiliárne (bez obmedzenia, bez napätia): správa sa bezprostredne, uvoľnene, familiárne


familiárny odrážajúci blízky al. príbuzenský vzťah, charakteristický pre taký vzťah • rodinnýdomácky: vytvoriť familiárne, rodinné prostredie; familiárne, domácke osloveniedôverný: dôverné správaniepriateľskýnenútenýuvoľnený (op. odmeraný, kontrolovaný, oficiálny): priateľská, nenútená, uvoľnená atmosféra; priateľský, nenútený rozhovor, prejavlingv. hypokoristický (o slove používanom v dôvernom styku): hypokoristický výraz


nenútený ktorý nie je vynútený; ktorý je bez obmedzení, bez upätosti, strohosti (op. silený; násilný) • nenásilný: učiteľ zvolil nenútený, nenásilný spôsob presviedčaniaprirodzenýnestrojenýbezprostredný (bez vynútenej pretvárky): reagoval prirodzeným, nestrojeným smiechom; očarovala nás svojím nestrojeným, bezprostredným správanímspontánny: diváci prejavovali nenútené, spontánne nadšeniedôvernýfamiliárnydomácky (op. oficiálny, škrobený): nadpriadol s nami dôverný, familiárny rozhovor; utvorili mu domácke prostredieuvoľnenýležérnynedbanlivýkniž. nonšalantný (op. upätý): neskôr sa rozprúdila uvoľnená zábava; imponoval mi jeho ležérny, nedbanlivý, nonšalantný spôsob vyjadrovania; mať uvoľnený, ležérny výraz tváreneviazanývoľnýslobodný (bez obmedzení): neviazaná debata; rozhodol sa pre voľné, slobodné umenie; žili vo voľnom, slobodnom zväzku


neoficiálny ktorý nemá úradný ráz, ktorý je bez úradného overenia (op. oficiálny, úradný) • neúradný: neoficiálna, neúradná správa; neúradný činiteľdomácky (používaný v rodinnom prostredí): domácka podoba menanenútenýdôvernýsúkromnýfamiliárny (ktorý nie je určený pre širokú verejnosť al. na zverejnenie): nenútený, dôverný rozhovor; použiť dôverný, familiárny tónneverejnýkuloárovýkuloárny (konaný bez účasti verejnosti): neverejné, kuloárne rokovanianezákonnýsvojvoľný (úradne, zákonom nepovolený): nezákonný, svojvoľný predajnelegálnyilegálny (zákonom zakázaný): nelegálna, ilegálna činnosťpokútnytajnýskrytýčiernypren. pejor. partizánsky (oficiálne nepovolený, a preto zatajovaný): tajná organizácia; skryté formy obohacovania sa; pokútny, čierny obchod; skrytý, partizánsky spôsob odboja


príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodnýzastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietorblaživýblaženýkniž. blahýoblažujúcislastnýhrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlanepeknýpôvabnýutešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deňmilýroztomilýrozkošnýľúbyhovor. chutnýhovor. expr.: chutnučkýchutnulinkýexpr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievčasympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosťdobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajnpríma: dobrý dojem; fajn, príma prostrediedomácky (príjemný ako doma): domácka atmosférapotešujúcipotešiteľnýradostnýlichotivýoptimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanieľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božskýrajský: božská, rajská hudbaružový: ružové snyexpr. sladkýpren. expr.: medovýcukrový: sladký, medový životpoet. sladkoústy: sladkoústy sen

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

domácky príd.

1. doma, v domácnosti vyrobený, pre domácnosť určený, v domácnosti upotrebúvaný: d. výrobok, d. priemysel, d-a práca, d-a výroba; d-a výchova učiaca vykonávať práce v domácnosti; d-e šaty;

2. zried. príjemný, blízky, ako doma: d-e prostredie; Celý kraj nám je domáckejší. (Šolt.);

domácky prísl. ako doma: obliekať sa (po) domácky, cítiť sa (po) domácky; d. vychovávaný;

domáckosť, -ti ž.


po domácky, novšie pís. i podomácky prísl. ako doma, doma obvyklým spôsobom: Tajomník si podomácky pretiahol ramená. (Tomašč.) Po domácky sa posadil za stôl. (Pláv.)

domácky príd domáci 1: kdo by bol domaczkeho radu odnosil (P. BYSTRICA 1674)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu