Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

domáci

I. príd.

1. vzťahujúci sa na domácnosť, dom, domov: d-a strava, d-e prostredie; d-a úloha, op. školská; d. chlieb kt. má vlastnosti ako pečený doma; d. majster kto v domácnosti robí drobné práce, opravy ap.; d-e zvieratá chované doma, op. divé; v zool. názvoch: holub d.

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ ap., op. zahraničný, cudzí: d. trh, d-a produkcia, d-e slovo, d-a odroda

II. domáci m.

1. vlastník, užívateľ domu, bytu

2. iba mn. mužstvo hrajúce doma, op. hostia;

domáca ž.

1. k domáci (význ. 1): pani d.

2. žena pracujúca v domácnosti

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
domáci ‑eho príd. i m.; domáca ‑ej ž.

domáci -ceho pl. N -ci G -cich m.

domáci -ca -ce príd.

domáci1 -ca -ce príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na domácnosť, na dom, na domov; používaný, vykonávaný v domácnosti, v dome, v rodine: domáce prostredie; v domácom kruhu; domáce práce; domáce upratovanie; domáca oslava; domáce pohodlie; domáce šaty; d. odev na nosenie doma, okolo domu; domáca pani; d. pán; d. majster kto si v domácnosti sám (aj zo záľuby) robí drobné práce, opravy a pod.; domáce potreby; domáca dielňa, knižnica, lekárnička; domáce kino televízny prijímač väčších rozmerov so špeciálnou výbavou; domáca adresa; domáce (telefónne) číslo; domáca úloha op. školská; d. poriadok a) zvyklosti v domácnosti, v rodine b) zvyklosti, režim v hoteloch, ubytovniach a pod.; domáce liečenie, ošetrovanie op. nemocničné; domáce väzenie nútený pobyt doma, zákaz vychádzania; domáce násilie konané doma v rodine, na deťoch, manželkách a pod.; d. lekár rodinný lekár; d. učiteľ vyučujúci súkromne, dochádzajúci učiť do domu; d. priateľ dôverný priateľ, ↗ i fraz.; domáce zvieratá všetky druhy zvierat, ktoré prešli domestikáciou, op. divé; d. výrobok vyrobený, zhotovený doma, po domácky; domáca výroba (potravín, kobercov a pod.) domácka, op. továrenská; Veď ty si rodený domáci opravár! [Vč 1979]; Dôsledkom rannej domácej nepohody je únava a nesústredenosť dieťaťa. [NP 1988]; pren. d. kolotoč každodenné domáce práce; elkom. domáca stránka prvá strana webovej stránky al. logickej skupiny dokumentov HTML; polygr. domáca korektúra prvá kontrola chýb na odtlačkoch sadzby v tlačiarni; zool. kôň d. Equus caballus; tur d. Bos taurus; pes d. Canis familiaris; mačka domáca Felix silvestris lybica domestica; koza domáca Capra hircus; ovca domáca Ovis aries; kura domáca Gallus gallus domestica; mucha domáca Musca domestica; bot. slivka domáca pravá Prunus domestica domestica bystrička
2. ▶ (o potravinách, o jedle) vyrobený, zhotovený doma al. ktorý má vlastnosti ako pripravený, pečený a pod. doma (často hodnotený ako kvalitnejší než vyrábaný továrensky); op. kúpený: domáca strava; d. chlieb; domáce rezance, dobroty, koláče; domáca klobása, slivovica; domáce víno; domáca zabíjačka; špeciality domácej kuchyne
3. ▶ vzťahujúci sa na rodisko, na vlastnú obec, krajinu, národ, štát a pod.; op. zahraničný: d. trh, kapitál, priemysel; domáci výrobcovia, investori; domáca výroba, spotreba; domáce suroviny, podniky, firmy; d. odboj; domáca politika, mena; domáce obyvateľstvo, publikum; domáci autori; domáci návštevníci Tatier; d. cestovný ruch; d. zájazd; domáca turistika, rekreácia; domáca odroda (viniča); domáca literatúra, tlač; vystupovať na domácej scéne; ekon. hrubý d. produkt základný makroekonomický ukazovateľ predstavujúci finálnu produkciu tovarov a služieb vytvorenú v určitej ekonomike za jeden rok; lingv. domáce slová; slová domáceho pôvodu; d. jazyk
4. šport.ktorý súťaží, hrá na vlastnom ihrisku al. vo vlastnej krajine; ktorý sa uskutočňuje na vlastnom ihrisku al. vo vlastnej krajine: d. hráč, pretekár, tréner; domáce mužstvo; d. zápas; domáca ligová súťaž; domáce víťazstvo; reprezentovať domáce farby klub al. krajinu; stretnúť sa na domácej pôde
fraz. domáci priateľ milenec

domáci2 -ceho pl. N -ci m. 1.majiteľ domu, bytu, prenajímateľ bytu al. zariadenej izby: pán d.; zastaviť sa u domáceho na slovíčko; odovzdať kľúče domácemu
2. iba pl. domáci ▶ príslušníci rodiny: rozlúčiť sa s domácimi; privítali nás uradostené tváre domácich; Z domácich ženičke nik neublíži. [V. Šikula]; Prestala žrať, len pila, ba už i na domácich začínala vrčať. [M. Urban]
3. iba pl. domáci šport.družstvo hrajúce na vlastnom ihrisku, doma; op. hostia: d. vyhrávajú; d. nevyužili presilovku; brána, gól, víťazstvo, tréner domácich

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-ci/1019878±280 2.22: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 7141→7200
+30
−27
domáci/3682 budúci/1308 všemohúci/608→667
+30
−27
službukonajúci/268 horúci/254 ci/154 vševediaci/110 veliaci/106 nevidiaci/87 červenolíci/56 dozorujúci/56 okoloidúci/55 nežiaduci/46 (39/351)

-ci/1019878±280 2.47: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 17860 budúci/9363 domáci/4539 horúci/1757 horiaci/296 dlhotrvajúci/220 smrtiaci/175 nežiaduci/159 tráviaci/131 žiaduci/126 srdcervúci/125 chladiaci/94 kypriaci/71 ci/65 (49/739)

-ci/1019878±280 2.41: adjektíva m. živ. N pl. 1. st. 4485 domáci/3166 budúci/702 nevidiaci/111 okolostojaci/101 ci/78 horúci/43 službukonajúci/41 okoloidúci/35 všemohúci/30 nežiaduci/26 štrajkujúci/20 veliaci/18 vševediaci/16 (25/98)

-ci/1019878±280 2.86: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 14719→14660
+41
−44
domáci/8743 vedúci/4201 veriaci/420 cestujúci/229 okoloidúci/151 kupujúci/130 nepočujúci/19→106
+2
−14
súťažiaci/92 všemohúci/147→88
+27
−30
vyučujúci/88 spolubývajúci/77 stavbyvedúci/60 spolucestujúci/44 (15/231)

-i/14021679±12186 2.44: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 18591 budúci/9363 domáci/4539 horúci/1757 svieži/666 horiaci/296 dlhotrvajúci/220 smrtiaci/175 nežiaduci/159 tráviaci/131 žiaduci/126 srdcervúci/125 chladiaci/94 kypriaci/71 (52/869)

-i/14021679±12186 1.77: adjektíva m. živ. N pl. 1. st. 50084→50299
+473
−398
domáci/3166 miestni/2669 známi/1970 mŕtvi/1239→1495
+225
−154
sociálni/1348 neznámi/1125 európski/1098 aktívni/980 štátni/937 francúzski/885 blízki/880 profesionálni/723 rôzni/744→713
+34
−109
budúci/702 múdri/685 bieli/599→670
+11
−18
vládni/640→642
+2
−1
čierni/641 čínski/638 hlúpi/575 nervózni/546 katolícki/532 grécki/526 talianski/513 sovietski/506 rakúski/486 nitrianski/481 slávni/470 normálni/462 rímski/421 bosnianski/393 literárni/391 potenciálni/367 odvážni/356 španielski/290 (1097/21018)

-i/14021679±12186 2.56: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 14868→14809
+41
−44
domáci/8743 vedúci/4201 veriaci/420 cestujúci/229 okoloidúci/151 kupujúci/130 nepočujúci/19→106
+2
−14
súťažiaci/92 všemohúci/147→88
+27
−30
vyučujúci/88 spolubývajúci/77 Sikorski/72 Kaczyński/62 (19/350)

-i/14021679±12186 2.02: substantíva (adjektívne) m. živ. N pl. 20627→20371
+157
−228
domáci/12524 veriaci/1919 známi/1032 mŕtvi/1118→862
+154
−225
cestujúci/802 blízki/734 vedúci/373 okoloidúci/316 súťažiaci/308 kupujúci/166 vyučujúci/164 spolubývajúci/131 neznámi/129 (20/911)

domáci 1. doma pripravený, zhotovený, používaný a pod.; typický pre domácnosť • domácky: produkty domácej, domáckej výroby; obliecť si domáce, domácke šatyzastar. domášnynár. domajší: domášna, domajšia stravaľudovýtrocha pejor. babský: ľudové, babské liekyrodinný: rodinné scény, rodinný lekársúkromný: súkromný učiteľdomestikovaný (o zvieratách, ktoré sa prispôsobili životu s človekom)

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ a pod. (op. cudzí, zahraničný) • miestnydomorodýautochtónny (op. prisťahovaný): domáci, miestni, domorodí, autochtónni obyvateliatuzemský: tuzemský tovar, tuzemská menatunajšínár.: tuťajšítutejší: tunajšie zvykyvnútorný (op. vonkajší): vnútorné pomery; vnútorný trh (op. zahraničný)

p. aj pôvodný


miestny ktorý je obmedzený na istý bod, na istú oblasť; ktorý sa týka iba časti väčšieho priestorového celku • lokálnyregionálny: miestny, lokálny kolorit obce bol nenapodobiteľný; miestna, lokálna bolesť hlavy; lokálne, regionálne pomerypomiestnymenej časté lokalitný: pomiestne mená, lokalitné názvydomácidomorodý (op. cudzí): domáce, domorodé obyvateľstvotunajší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorí, kde sa práve nachádzame): rozprávať o miestnych, tunajších problémochtamojší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorilo, kde sme boli predtým): nepoznám tamojšie pomerynár.: tutejšítuťajší; odb. topický: topické názvyzastaráv. vicinálny: vicinálna traťobecný (týkajúci sa obce; patriaci obci): toto je miestny, obecný starosta; miestna, obecná samosprávapráv. partikulárny (ktorý platí len na istom území; op. všeobecný): partikulárne zákonyodb. endemický (vyskytujúci sa iba na istom území): endemické rastliny, endemická nákaza


našský príznačný pre nás ako príslušníkov istého národa, istej spoločenskej vrstvy, ako obyvateľov istého územia; príznačný pre kraj, národ, z ktorého pochádzame (op. cudzí) • domácitunajší: sami si vyriešime našské, domáce problémy; zďaleka sme rozoznali domáce, tunajšie kroje; Poznáš dobre tunajšie pomery?náš: najlepšie sú našské, naše odrody viničablízky (obyč. o človeku): to pochopia iba našskí, blízki ľudiarodný (týkajúci sa miesta nášho narodenia): krása rodného krajanárodný (týkajúci sa nášho národa; op. inonárodný): špecifické vlastnosti našskej, národnej kultúrysvojskýsvoj: ľudia v dedine najlepšie rozumejú svojským, svojim mravom, zvykom


pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklóroriginálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej dobyprvotnýprvýkniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodinyprapôvodnýkniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyknajstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydliedomácidomorodýodb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Amerikyírečitýrýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov

2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúcipredošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšiebývalýminulýstarý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľzvyčajnýzaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto

3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielodomáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbousamostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dieloneprevzatýneprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýlneodvodený: pôvodný, neodvodený význam slovasvojráznysvojskýosobitýhovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely


rodinný 1. týkajúci sa rodiny, príbuzenstva: chvíle v rodinnom prostredípríbuzenskýpokrvnýzastar. pokrvenský: rodinné, príbuzenské, pokrvné zväzky, vzťahydomáci (v danej domácnosti stály): domáci stereotyp, poriadok, lekárrodovýdynastický (týkajúci sa rodiny v širšom zmysle): zachrániť rodovú česť, dynastickú tradíciuzastar.: rodinskýfamiliárny

2. p. familiárny, dôverný 1


vnútorný 1. ktorý je, vyskytuje sa vnútri niečoho, ktorý sa vzťahuje na vnútro, na vnútrajšok (op. vonkajší) • interný (op. externý): vnútorné, interné chorobyhovor. dnukajší: dnukajšie vrecko kabátakniž. bytostný: mať bytostný záujem o niečoodb. inherentný (obsiahnutý v niečom): inherentná vlastnosťodb. endogénny (vznikajúci vnútri organizmu; op. exogénny): endogénny výtruskniž. imanentný (jestvujúci v samej podstate niečoho): imanentná príčina

2. ktorý sa týka istého (štátneho) celku (op. zahraničný): vnútorná politika štátuinterný: interné problémy mestadomáci: vnútorné, domáce pomeryvnútroštátny (ktorý je vnútri štátu): vnútroštátne letecké linky

3. p. duševný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

domáci, -a, -e príd.

1. v domácnosti, v dome, v rodine, v byte obvyklý, vykonávaný, pripravený, upotrebúvaný, vyhotovený: d. chlieb doma pečený, nie pekársky; d-a strava varená doma, nie v hostinci; d-a klobása, šunka, slanina doma pripravená, z domácej zakáľačky; d-e plátno doma tkané; hovor. d-a výroba o veciach doma pripravených; d-e lieky prostriedky používané na liečenie bez lekárskeho predpisu; d-e liečenie, ošetrovanie nie nemocničné; d-e šaty na nosenie okolo domu; d-a práca v dome, okolo domu; škol. d-a úloha vypracovaná doma, nie v škole; d. poriadok zvyklosti v dome, v domácnosti; d. pán majiteľ domu, bytu; d-a pani majiteľka domu, bytu, hostiteľka; d. učiteľ vyučujúci súkromne, dochádzajúci učiť do bytu; d. lekár stály rodinný lekár; d. priateľ a) dôverný priateľ, b) milenec; hovor. d-e väzenie druh trestu, zákaz vychádzok; d-e zvieratá ktoré sa chovajú pri dome, v dome;

zool. v názvoch niektorých zvierat: mačka d-a, myš d-a;

2. bývajúci, vyskytujúci sa v tej istej obci, v tom istom kraji, miestny: d-e nárečie, d-e zvyklosti;

3. vyskytujúci sa v našej krajine, v našom štáte, patriaci k našej vlasti, tuzemský (op. cudzí, zahraničný): d. rozhlas, d. trh, d. priemysel, d. obchod; d-a tlač, d-a literatúra, d-a výroba, d-a spotreba; šport. hrať, prehrať na d-ej pôde doma;

4. spodst. domáci, -eho m. hovor. majiteľ domu, bytu, prenajímateľ bytu al. zariadenej izby;

domáca, -ej ž. a) žena zamestnaná len prácou v domácnosti; b) majiteľka domu, bytu, prenajímateľka bytu al. zariadenej izby;

domáci, -ich m.

1. členovia, príslušníci rodiny;

2. šport. domáce, miestne družstvo

domáci i domajší m. spodst., obyč. mn. č. strsl, zsl príslušník tej istej domácnosti: Keď ňechodiu̯a (dievka) domou, išli ju domáci hladať (Podkonice BB); Čo robia domajší? (V. Bielice TOP); Domajší sa obéjdú, len abi bolo dost pre hostóv (Brestovany TRN)

domáci i domajší príd.
1. csl doma pripravený, pestovaný ap.: Mi zme maľi šetkieho dos, aľe ľen domáco, zezď i obľiecť (Zuberec TRS); Spodňa (sukňa) bola z domáciho plátna (Detva ZVO); Tíh domácih liékóv je veru hrube moc (Chocholná TRČ); Ludié hovorá domácín králikon zajác (Trakovice HLO)
F. domajší chliéb, domajšé plátno a rozum najlepší (Bošáca TRČ) - je výhodné mať svoju vlastnú obživu, ošatenie a životnú múdrosť
2. csl vzťahujúci sa na domácnosť, na dom: Slúški robili domácú robotu (Mur. Dl. Lúka REV); Porobev si domajšé veci a išóv na rolu (Dechtice TRN); Nigde nerobel nigdí krem domajšiéj roboti (Trenč. Závada TRČ)
F. ďe sa domáci psi trhajú, ňäch sa druhi ňemiešäjú (Krivá DK) - do cudzích sporov sa neradno miešať

domáci i domajší m. spodst., obyč. mn. č. strsl, zsl príslušník tej istej domácnosti: Keď ňechodiu̯a (dievka) domou, išli ju domáci hladať (Podkonice BB); Čo robia domajší? (V. Bielice TOP); Domajší sa obéjdú, len abi bolo dost pre hostóv (Brestovany TRN)

domáci i domajší príd.
1. csl doma pripravený, pestovaný ap.: Mi zme maľi šetkieho dos, aľe ľen domáco, zezď i obľiecť (Zuberec TRS); Spodňa (sukňa) bola z domáciho plátna (Detva ZVO); Tíh domácih liékóv je veru hrube moc (Chocholná TRČ); Ludié hovorá domácín králikon zajác (Trakovice HLO)
F. domajší chliéb, domajšé plátno a rozum najlepší (Bošáca TRČ) - je výhodné mať svoju vlastnú obživu, ošatenie a životnú múdrosť
2. csl vzťahujúci sa na domácnosť, na dom: Slúški robili domácú robotu (Mur. Dl. Lúka REV); Porobev si domajšé veci a išóv na rolu (Dechtice TRN); Nigde nerobel nigdí krem domajšiéj roboti (Trenč. Závada TRČ)
F. ďe sa domáci psi trhajú, ňäch sa druhi ňemiešäjú (Krivá DK) - do cudzích sporov sa neradno miešať


domajší p. domáci

domáci, domajší, domajšný, domášny príd
1. patriaci k domácnosti, doma, v domácnosti používaný, vykonávaný, vyrobený, zvyčajný: ona wezme prawy diel s niem na domaczych wieczech (ŽK 1473); domassne weczy (D. VES 1568 KL); pry kupowany kožy domaczy (TRENČÍN 1579); domagssje ssatj (UHROVEC 1609); chleby domacze doma pečené; osowok z domassniho platna (KRUPINA 1648; 1697); pre domagssu čeladku (DUBNICA n. V. 1734); prace jak polne tak domašne (BREZINY 1767 LP) okolo domu
2. kt. je v priamom pokrvnom vzťahu, vlastný: ktery nemagu služobneg (čeľade), swu wlastnj domassnu (majú poslať) (LIPTOV 1716); povinnost moju odbyvam a to skrze meho domaceho syna (NEMŠOVÁ 1721 LP); patrius: wlástny, domácy; filius familiaris: domáci, dedičny syn (KS 1763)
3. (o zvieratách) doma chovaný: domacy holub (LC 1707); howada domagssní (KT 1753); slépka domácy; od domáceg swinj; ssťúr domácy (KS 1763) potkan; wčely domáci (RG 18. st)
4. (o rastlinách) doma pestovaný, záhradný: hrusska gest domacy a lesny štepená; passtrnak domaczy a polny; ruta domaczy a lesny (HL 17. st); wezmy častku cucurbitae anebo domacj tikwj (RT 17. st)
L. plessnywecz domacy (HL 17. st) bot palina prímorská Artemisia maritima; Dauci Sylvestris: degworec domácy (TT 1745) bot ježec veľkoplodý Caucalis platy carpos
5. žijúci, vyskytujúci sa v tej istej obci, v tom istom kraji, miestny: bez ginich bud domassnych, bud czizich lidi; hornj prjss wodluge sobe domacyho prokuratora (RUŽOMBEROK 1571; 1598); na trhu ma každemu slobodno bytj tak cuzym, yak domassnim (ŠŠ 1610); domagssy obiwatel meskj (VARÍN 1671); takowa wecz ma se domaczeg wrchnosty na znamost daty (BREZNO 1701 E); práwa domácé; domáce obyčage; porádku domacyho a slobodi potlačeni (KS 1763); do vojenskej a domassnej kasy (SIHELNÉ 1776 LP); wiznáwáťe, že wassu domagssu wimľuwnosť ti mladý knezi naprawili (BA 1789); subst d. m
1. k 1 majiteľ domu, hospodár: ktery bude domacy domu geho (KB 1757)
2. k 2: vynšugicze Vaši Milosti na mnohe letha spolu ze všemj domacymi dobreho zdravij (LIETAVA 1598 E); wissiel ze swimi domaczimi, gakossto ze dwama sini (H. ČUTA 1604); som zdrawj y z mimj domacimj (H. STRHÁRE 1700); na tebe patriti nesmiem pred domácima (ASL 1790) pred rodičmi
3. k 5: saudy sprawedliwe cžiniti prezpolnemu y domaczemu (P. ĽUPČA 1564); indigena: domácy, tu rodily (VTL 1679); gak w dobrem syna wiučiss, uprostred twych domacych budess osláweny (GV 1755); z nekterími domajšími višla na polóvku (BR 1785); pocestných y domassnjch prigjmati (PONIKY 18. st); -ne, -o prísl k 1: nám domácne Krystus gest predstawený (CC 1655) jednoducho; vonati začalo to místo domáco (ASL 18. st) ako domov

domáci
mužský rod, životné, jednotné číslo, adjektívna paradigma {case_out}
N (jeden) domáci toho, ako fatálne sa mýlila. Pán domáci vybral mobilný telefón a až sa
G (bez) domáceho doklad. Mimochodom, podľa nášho domáceho policajti v Malom Lošinji lov
D (k) domácemu aby som mohla zaplatiť novému domácemu . Čaká na peniaze. Môžem si ich
A (vidím) domáceho „Nielen návštevníka, ale aj domáceho ,“ súhlasil plukovník s apatickou
{caseletter} - 0
I (s) domácim A tento týždeň je ich pánom domácim . Nové nájmy ešte neboli podpísané.
mužský rod, životné, množné číslo, adjektívna paradigma
N (traja) domáci snažili vrátiť do zápasu, ale domáci boli proti. V závere ešte
G (bez) domácich stačilo k zisku troch bodov. Výhra domácich je plne zaslúžená. Gól: Gallo
D (k) domácim no ani jednu nepremenil, čo sa domácim v konečnom dôsledku vypomstilo.
A (vidím) domácich prvého polčasu týka, zavŕšil pre domácich Bock a hostia vyhrali prvý polčas
L (o) domácich som šiel s určitou predstavou o domácich . To, čo som o Nemcoch počul,
I (s) domácimi fyzickej stránke držali krok s domácimi . Dokonca dali gól a ich výkon

Zvukové nahrávky niektorých slov

aj šelmy a domáce domestiques et les fauves
domáce a medzinárodné zdroje ressources domestiques et internationales
domáce kačice a husi canards et oies domestiques
domácich a voľne žijúcich nepárnokopytníkov solipèdes domestiques et sauvages
holuby a domáce kačice les pigeons et canards domestiques
kôz a domácich nepárnokopytníkov caprins et de solipèdes domestiques
slobodu všetky domáce zvieratá liberté aux animaux domestiques
výlučne osobných alebo domácich exclusivement personnelles ou domestiques
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu