dolomit -u m. hornina použ. v stavebníctve a hutníctve;
dolomitový, dolomitický príd.
dolomitový -vá -vé, dolomitický [-t-] -ká -ké príd.
dolomitový -vá -vé, dolomitický [-t-] -ká -ké príd. geol. ▶ vzťahujúci sa na dolomit, minerál i horninu; obsahujúci dolomit: d. vápenec; d. piesok vzniknutý rozpadom dolomitov; dolomitová múčka; d. obal masívu; skalné útesy dolomitových vrchov
dolomit -u m. ‹VM›
1. sivobiely al. rozlične sfarbený klencový nerast, podvojný uhličitan vápnika a horčíka (podľa franc. geológa D. G. de Dolomieu)
2. geol. sedimentárna hornina zložená z dolomitu a vápenca na výrobu žiaruvzdorného tovaru, ako ozdobný kameň a pod.;
dolomitový, dolomitický príd.: geol. d-ický vápenec obsahujúci prevažne vápenec a v menšej miere dolomit; d-ový piesok vzniknutý rozpadom dolomitov; stav. d-é obkladové dosky vyrobené z dolomitu
dolomit, -u m. min. uhličitan vápenatohorečnatý;
dolomitový, zried. i dolomitický príd.: d. vápenec, d-á pôda