Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dolina -y -lín ž. pozdĺžny úsek zemského povrchu medzi kopcami (s vodným tokom), údolie: široká d., zísť z vrchov do d-y; Gaderská d.;

dolinný, dolinový príd.: odb. d-ná čiernozem, d-ová poloha;

dolinka -y -niek ž. zdrob.;

dolinôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

dolinný -ná -né, dolinový -vá -vé príd.

dolinný -ná -né príd. geol. ▶ vzťahujúci sa na dolinu: d. prah plesa; dolinná terasa

dolina, -y, -lín ž. kraj ležiaci medzi horami, údolie: hlboká d.; dedina leží v d-e; Nieto hory bez doliny (prísl.) všetko má dobré i zlé stránky;

dolinný i dolinový príd.: odb. dolinná terasa; dolinová poloha;

dolinka, -y, -niek ž. zdrob.;

dolinôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.