Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dolina -y -lín ž. pozdĺžny úsek zemského povrchu medzi kopcami (s vodným tokom), údolie: široká d., zísť z vrchov do d-y; Gaderská d.;

dolinný, dolinový príd.: odb. d-ná čiernozem, d-ová poloha;

dolinka -y -niek ž. zdrob.;

dolinôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

dolina -ny dolín ž.

Demänovská Dolina -kej -ny L -kej -ne ž.

obec na strednom Slovensku v Liptovskomikulášskom okrese južne od Liptovského Mikuláša;

Demänovskodolinčan, Dolinčan -na pl. N -nia m.;

Demänovskodolinčanka, Dolinčanka -ky -niek ž.;

demänovskodolinský, dolinský -ká -ké príd.

dolina -ny dolín ž. ▶ pozdĺžna zníženina zemského povrchu medzi kopcami (obyč. s vodným tokom); syn. údolie: široká, úzka d.; dlhá, hlboká d.; utešená, rozprávková d.; otvorená strana doliny; vznik a formovanie dolín; dedina leží v doline; zísť z vrchov do doliny; ísť hore dolinou; Ozvena výbuchu sa prevaľovala dolinami. [J. Podhradský] ◘ fraz. krišpín dolina! mierne zahrešenie, zakliatie vyjadrujúce nepríjemné prekvapenie, roztrpčenie ◘ parem. nieto hory bez doliny všetko má dobré i zlé stránky ▷ dolinka -ky -niek ž. zdrob.: Dolinka je príjemná, tichá. [L. Ťažký]; dolinôčka -ky -čok ž. zdrob. expr.: Zbohom, ujo, horáreň i dolinôčka. [R. Moric]

Dolina -ny ž.

1. časť obce Zázrivá

2. časť obce Víťaz;

Dolinčan -na pl. N -nia m.;

Dolinčanka -ky -niek ž.;

dolinský -ká -ké príd.

Havrania Dolina -nej -ny L -nej -ne ž. časť obce Mlynky;

Havraňodolinčan, Dolinčan -na pl. N -nia m.;

Havraňodolinčanka, Dolinčanka -ky -niek ž.;

havraňodolinský, dolinský -ká -ké príd.

Horná Dolina -nej -ny ž. časť obce Podbranč;

Hornodolinčan, Dolinčan -na pl. N -nia m.;

Hornodolinčanka, Dolinčanka -ky -niek ž.;

hornodolinský, dolinský -ká -ké príd.

Kojatická Dolina -kej -ny L -kej -ne ž. časť obce Kojatice;

Kojatickodolinčan, Dolinčan -na pl. N -nia m.;

Kojatickodolinčanka, Dolinčanka -ky -niek ž.;

kojatickodolinský, dolinský -ká -ké príd.

Levočská Dolina -kej -ny L -kej -ne ž. časť mesta Levoča;

Levočskodolinčan, Dolinčan -na pl. N -nia m.;

Levočskodolinčanka, Dolinčanka -ky -niek ž.;

levočskodolinský, dolinský -ká -ké príd.

dolina, -y, -lín ž. kraj ležiaci medzi horami, údolie: hlboká d.; dedina leží v d-e; Nieto hory bez doliny (prísl.) všetko má dobré i zlé stránky;

dolinný i dolinový príd.: odb. dolinná terasa; dolinová poloha;

dolinka, -y, -niek ž. zdrob.;

dolinôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.

dolina ž.
1. csl pozdĺžny terén medzi horami (často s vodným tokom), údolie: V doľiňe aj z enej, aj z druhej strane je hora, bralo visokuo (V. Lom MK); Na doľiňe sa umijeme (Čierny Balog BRE); V doline rolu zanáša voda (Vaďovce MYJ); Bula povodzeň a šicke doľini buľi zaľate z vodu (Smižany SNV)
F. čo ňedá hora, dá doľina (Hor. Strehová MK) - čo sa neurodí vo vinici, to sa doženie vodou
2. sšar, jzempl jama: Našo beru doľinu na vapno (Sveržov BAR); doľina na bandurki (Stanča TRB)
3. sšar hrob: Grubar vibral doľinu, ke_dachto umar (Dl. Lúka BAR)

dolina ž
1. zníženina medzi horami, údolie: kazda wes w swey dolinie (ŽK 1473); od tey doliny pres neyaku usku dolynu (ZVOLEN 1572 E); ssly hore dolynov (LIKAVA 1622); do hlbokeg doliny (H. MIČINÁ 1724)
L. pren náb (Mária) ty sy dolina veselá (BlR 18. st) prameň veselosti; slzavá, plačlivá d. (o tomto svete oproti nadpozemskému) údolie utrpenia a plaču: slzawá dolina (KS 1763); shlédni na nas hrissnikow w teg doline plačliweg pozustawagicich (SJ 18. st)
2. anat miesto, priestor medzi lopatkami: interscapilium: mezy plecama aneb mezy lopatkama dolina (KS 1763)
P. tpn ad Albokodolina (Hlboká dolina vo Zvolenskej 1283/ 1358); Dolina (Doľany 1349 VSO); -ový príd: montana sunt omnia: horná y dolinowá kragina (KS 1763) nížinatá; -ka dem k 1: Hornyane vkazali pres chrast yakusi dolinku (TRENČÍN 1587); z tegto strany dolinky (P. LEHOTA 1625); z hory wichodia na dolinku (VELIČNÁ 1723)
P. tpn vallem Siroka dolinka (pri Zliechove 1272 VSS)