doliehať -a nedok.
1. byť v tesnom dotyku, spojení: panely ned-jú na seba
2. nepriaznivo zasahovať, postihovať, tiesniť: vojna d-la na ľud; d-a naň smútok
3. (o zvuku) dostávať sa, prenikať: z izby d-l na dvor krik
4. naliehať: otec naňho d-l, aby odišiel;
dok. k 1 – 3 doľahnúť -e -ú -hol
doliehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie nedok.
doľahnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutie dok. 1. (na čo) ▶ (o predmetoch) uskutočniť bezprostredné spojenie: obidve plochy doľahli na seba; Auto sa len trošičku zaknísalo a naklonilo, pričom karoséria pokojne doľahla na vychýlené koleso. [E. B. Štefan]; Okovaná podkova doľahne tupým nárazom na Šimov žalúdok. [D. Chrobák] 2. (na koho) ▶ nepriaznivo zasiahnuť, postihnúť: doľahla na mňa únava, úzkosť, ťažoba; samota naňho veľmi doľahla; starosti na nás doľahli; Prežil som tú najkrutejšiu bolesť, aká môže doľahnúť na človeka. [P. Andruška]; Ekonomické opatrenia tvrdo doľahnú na občanov. [Pc 1999] 3. (odkiaľ; ku komu, k čomu) ▶ (o zvuku) dostať sa niekam, preniknúť: doľahol k nám krik, smiech, spev; Započúval sa, odkiaľ doľahne prašťanie. [P. Jaroš]; Ak niečo poviem, nie som si istá, či k nemu doľahol môj hlas. [LT 1998] ▷ nedok. ↗ doliehať
doliehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie nedok. 1. ▶ (o predmetoch) byť v tesnom dotyku, spojení: panely nedoliehajú; Prievan lomcoval zle doliehajúcou okenicou. [G. Rothmayerová] 2. (na koho) ▶ nepriaznivo zasahovať, postihovať: dolieha na mňa smútok, tieseň, samota; Čím je človek šťastnejší, tým viac obáv naňho dolieha. [P. Andruška]; Komplex menejcennosti na žiarlivca intenzívne dolieha. [Ľ. Repáň]; Ďalšou zákernosťou tejto dane je, že najviac dolieha na rodiny s najnižším príjmom. [Pc 1999] 3. (odkiaľ; ku komu, k čomu) ▶ (o zvuku) prenikať, dostávať sa niekam: z ulice dolieha hluk, krik; dolieha k nám hudba, spev, smiech; Z dvora doliehali k Matúšovi bratove kroky. [V. Handzová]; Zapla som rádio, lebo Ivanove holé vety doliehali ku mne celkom zrozumiteľne. [N. Rappensbergerová] 4. (na koho) ▶ dôrazne a vytrvalo žiadať al. nútiť do niečoho; syn. naliehať: doliehal na ňu, aby sa rozhodla; Nebol si to ty? - doliehala naňho ďalej. [V. Šikula] ▷ dok. k 1 – 3 ↗ doľahnúť
doliehať 1. p. padať 4, trápiť 2. p. naliehať 3. porov. preniknúť 1
naliehať dôrazne žiadať • vymáhať: naliehal na rodičov, aby mu dali peniaze; vymáhal peniaze od rodičov • doliehať: všetci doňho doliehali, aby súhlasil • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na veriteľov • súriť • urgovať • upomínať (naliehať po predchádzajúcom upozornení): podnik súril, urgoval zaplatenie dodávky • dotierať (dotieravo, neodbytne naliehať): deti dotierali otázkami • expr.: domŕzať • dopichovať • dolípať • omŕzať • odŕhať • dohúdať • dokúčať: Nedomŕzaj, nedokúčaj toľko!
padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zem • expr.: cápať • drúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolu • cupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavy • sypať sa • valiť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od rána • expr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá sneh • pršať • spŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromov • rútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zem • expr.: krbáľať sa • kobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skaly • hovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zem • dopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu
porov. aj spadnúť 1
2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasy • odpadať • odpadávať • odpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromu • pĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)
3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať sa • tratiť sa • vytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia sa • miznúť • zanikať • expr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá
4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozrenia • doliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únava • prechádzať • prenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas
5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2
stíhať 1. usilovať sa dochytiť niekoho • prenasledovať: obzerá sa, či ho dakto nestíha, neprenasleduje • chytať • lapať • honiť • naháňať (často s cieľom uloviť al. potrestať): chytajú, lapajú zver; honia, naháňajú líšku, zlodeja • perzekvovať (vystupovať proti niekomu z pozície moci, obyč. z politických príčin): perzekvovať veriacich
2. nepriaznivo, nepríjemne zasahovať • postihovať • zastihovať: stíha, postihuje, zastihuje nás jedno nešťastie za druhým • prenasledovať • trápiť • sužovať: už roky oblasť prenasleduje sucho; trápia, sužujú ich pohromy • doliehať • expr. prikvačovať: doliehajú na nás, prikvačujú nás choroby
3. p. trestať 1 4. p. nasledovať 2 5. p. stačiť 3
trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať
doľahnúť, -ne, -nú, -hol dok.
1. celkom si ľahnúť: Čože by si nespal? Dobre ty odfukuješ, len nech doľahneš. (Tim.)
2. (na koho) postihnúť niekoho, prísť na niekoho: udalosti na nás doľahli; živelná pohroma na nás doľahla; starosti naňho doľahli; nešťastie doľahlo na našu rodinu;
3. (o zvuku) preniknúť, dostať sa, doletieť niekam: smiech, krik, volanie nám doľahlo k ušiam; Dom sa otriasol, keď hrmenie doľahlo ostrejšie. (Laz.);
nedok. k 2, 3 doliehať
doliehať, -a, -ajú nedok.
1. (na koho) prichádzať na niekoho, postihovať, trápiť, tlačiť niekoho: Začali naňho doliehať myšlienky. (Heč.) Na Jozefa Hanulu nesmierne doliehali hmotné starosti. (Al.) Na mládež doliehala ťarcha doby. (Fr. Kráľ) Na mňa doliehal smútok. (Mih.)
2. (na koho) nástojčivo žiadať niečo od niekoho, naliehať (len o osobách): „Čo budeme robiť?“ doliehala na ňu otázka. (Kuk.) Matka vraj stále doliehala na ňu, aby sa vydala za Garviča. (Jégé)
3. (o zvuku) prenikať, dostávať sa niekam: spev, krik dolieha k nám; Jediný zvuk, čo sem dolieha, je temné hučanie vodopádu. (Chrob.) V krčme sa striedali ľudia a ku mne doliehala vrava. (Fig.);
dok. k 1, 3 doľahnúť
doliehať nedok. 1. strsl, zsl postihovať, trápiť: Vidno bolo, že na ňih doľieha bieda (Krivá DK); Šelijaké starosci naňho doliéhajú (Bošáca TRČ) 2. strsl nástojčivo žiadať, naliehať: Čuo toľo doľiehaž na mňa! (Hor. Lehota DK); Šva kelo doliaháš na mne, aj tak či to nepoviam! (Kameňany REV) 3. zsl zapadať, priliehať (o oknách, dverách): Dobre šetko doliéha (Bošáca TRČ); Dvere dobre nedolíhali, fučalo cez ne (Brestovany TRN)
doľahnúť p. doliehať
doliehať [-lé-, -lí-] ndk 1. nachádzať sa v blízkosti, dotýkať sa: yakowe bane, štolne neb šachty zhora nebože zdola nejbliže se pritrefuji, nachadzeji a dolihaji (MB 1759) 2. na koho čo ťažko, nepríjemne postihovať, trápiť, tlačiť niekoho, niečo: aby tomuto zlemu na nas dolihajicimu konec učiniti račila (TURANY 17. st LP); gho bremene na bedrach gegich bude ležeti a prut na ramena gegich dolehati (CO 17. st); bremena, ktere na nas dolehaly (PONIKY 1794); doľahnúť [-leh-] dk k 2: w tegto terpkosty, ktera na nas dolehla (ŠARIŠ 1691); ktera (ťarcha) by na nas dolehnuti mohla (BOCA 1771-72 LP); ruka boszy na koho dolehne (RO 18. st)