Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

doliehať -a nedok.

1. byť v tesnom dotyku, spojení: panely ned-jú na seba

2. nepriaznivo zasahovať, postihovať, tiesniť: vojna d-la na ľud; d-a naň smútok

3. (o zvuku) dostávať sa, prenikať: z izby d-l na dvor krik

4. naliehať: otec naňho d-l, aby odišiel;

dok. k 1 – 3 doľahnúť -e -ú -hol

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
doliehať ‑a ‑ajú nedok.

doliehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie nedok.

doľahnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutie dok. 1. (na čo) ▶ (o predmetoch) uskutočniť bezprostredné spojenie: obidve plochy doľahli na seba; Auto sa len trošičku zaknísalo a naklonilo, pričom karoséria pokojne doľahla na vychýlené koleso. [E. B. Štefan]; Okovaná podkova doľahne tupým nárazom na Šimov žalúdok. [D. Chrobák]
2. (na koho) ▶ nepriaznivo zasiahnuť, postihnúť: doľahla na mňa únava, úzkosť, ťažoba; samota naňho veľmi doľahla; starosti na nás doľahli; Prežil som tú najkrutejšiu bolesť, aká môže doľahnúť na človeka. [P. Andruška]; Ekonomické opatrenia tvrdo doľahnú na občanov. [Pc 1999]
3. (odkiaľ; ku komu, k čomu) ▶ (o zvuku) dostať sa niekam, preniknúť: doľahol k nám krik, smiech, spev; Započúval sa, odkiaľ doľahne prašťanie. [P. Jaroš]; Ak niečo poviem, nie som si istá, či k nemu doľahol môj hlas. [LT 1998]
nedok.doliehať


doliehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie nedok. 1. ▶ (o predmetoch) byť v tesnom dotyku, spojení: panely nedoliehajú; Prievan lomcoval zle doliehajúcou okenicou. [G. Rothmayerová]
2. (na koho) ▶ nepriaznivo zasahovať, postihovať: dolieha na mňa smútok, tieseň, samota; Čím je človek šťastnejší, tým viac obáv naňho dolieha. [P. Andruška]; Komplex menejcennosti na žiarlivca intenzívne dolieha. [Ľ. Repáň]; Ďalšou zákernosťou tejto dane je, že najviac dolieha na rodiny s najnižším príjmom. [Pc 1999]
3. (odkiaľ; ku komu, k čomu) ▶ (o zvuku) prenikať, dostávať sa niekam: z ulice dolieha hluk, krik; dolieha k nám hudba, spev, smiech; Z dvora doliehali k Matúšovi bratove kroky. [V. Handzová]; Zapla som rádio, lebo Ivanove holé vety doliehali ku mne celkom zrozumiteľne. [N. Rappensbergerová]
4. (na koho) ▶ dôrazne a vytrvalo žiadať al. nútiť do niečoho; syn. naliehať: doliehal na ňu, aby sa rozhodla; Nebol si to ty? - doliehala naňho ďalej. [V. Šikula]
dok. k 1 – 3doľahnúť

doliehať 1. p. padať 4, trápiť 2. p. naliehať 3. porov. preniknúť 1


naliehať dôrazne žiadať • vymáhať: naliehal na rodičov, aby mu dali peniaze; vymáhal peniaze od rodičovdoliehať: všetci doňho doliehali, aby súhlasilhovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na veriteľovsúriťurgovaťupomínať (naliehať po predchádzajúcom upozornení): podnik súril, urgoval zaplatenie dodávkydotierať (dotieravo, neodbytne naliehať): deti dotierali otázkamiexpr.: domŕzaťdopichovaťdolípaťomŕzaťodŕhaťdohúdaťdokúčať: Nedomŕzaj, nedokúčaj toľko!


padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápaťdrúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať savaliť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršaťspŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sakobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

porov. aj spadnúť 1

2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadaťodpadávaťodpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať satratiť savytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúťzanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzaťprenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


stíhať 1. usilovať sa dochytiť niekoho • prenasledovať: obzerá sa, či ho dakto nestíha, neprenasledujechytaťlapaťhoniťnaháňať (často s cieľom uloviť al. potrestať): chytajú, lapajú zver; honia, naháňajú líšku, zlodejaperzekvovať (vystupovať proti niekomu z pozície moci, obyč. z politických príčin): perzekvovať veriacich

2. nepriaznivo, nepríjemne zasahovať • postihovaťzastihovať: stíha, postihuje, zastihuje nás jedno nešťastie za druhýmprenasledovaťtrápiťsužovať: už roky oblasť prenasleduje sucho; trápia, sužujú ich pohromydoliehaťexpr. prikvačovať: doliehajú na nás, prikvačujú nás choroby

3. p. trestať 1 4. p. nasledovať 2 5. p. stačiť 3


trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

doľahnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. celkom si ľahnúť: Čože by si nespal? Dobre ty odfukuješ, len nech doľahneš. (Tim.)

2. (na koho) postihnúť niekoho, prísť na niekoho: udalosti na nás doľahli; živelná pohroma na nás doľahla; starosti naňho doľahli; nešťastie doľahlo na našu rodinu;

3. (o zvuku) preniknúť, dostať sa, doletieť niekam: smiech, krik, volanie nám doľahlo k ušiam; Dom sa otriasol, keď hrmenie doľahlo ostrejšie. (Laz.);

nedok. k 2, 3 doliehať


doliehať, -a, -ajú nedok.

1. (na koho) prichádzať na niekoho, postihovať, trápiť, tlačiť niekoho: Začali naňho doliehať myšlienky. (Heč.) Na Jozefa Hanulu nesmierne doliehali hmotné starosti. (Al.) Na mládež doliehala ťarcha doby. (Fr. Kráľ) Na mňa doliehal smútok. (Mih.)

2. (na koho) nástojčivo žiadať niečo od niekoho, naliehať (len o osobách): „Čo budeme robiť?“ doliehala na ňu otázka. (Kuk.) Matka vraj stále doliehala na ňu, aby sa vydala za Garviča. (Jégé)

3. (o zvuku) prenikať, dostávať sa niekam: spev, krik dolieha k nám; Jediný zvuk, čo sem dolieha, je temné hučanie vodopádu. (Chrob.) V krčme sa striedali ľudia a ku mne doliehala vrava. (Fig.);

dok. k 1, 3 doľahnúť

doliehať nedok.
1. strsl, zsl postihovať, trápiť: Vidno bolo, že na ňih doľieha bieda (Krivá DK); Šelijaké starosci naňho doliéhajú (Bošáca TRČ)
2. strsl nástojčivo žiadať, naliehať: Čuo toľo doľiehaž na mňa! (Hor. Lehota DK); Šva kelo doliaháš na mne, aj tak či to nepoviam! (Kameňany REV)
3. zsl zapadať, priliehať (o oknách, dverách): Dobre šetko doliéha (Bošáca TRČ); Dvere dobre nedolíhali, fučalo cez ne (Brestovany TRN)

doľahnúť p. doliehať


doliehať [-lé-, -lí-] ndk
1. nachádzať sa v blízkosti, dotýkať sa: yakowe bane, štolne neb šachty zhora nebože zdola nejbliže se pritrefuji, nachadzeji a dolihaji (MB 1759)
2. na koho čo ťažko, nepríjemne postihovať, trápiť, tlačiť niekoho, niečo: aby tomuto zlemu na nas dolihajicimu konec učiniti račila (TURANY 17. st LP); gho bremene na bedrach gegich bude ležeti a prut na ramena gegich dolehati (CO 17. st); bremena, ktere na nas dolehaly (PONIKY 1794); doľahnúť [-leh-] dk k 2: w tegto terpkosty, ktera na nas dolehla (ŠARIŠ 1691); ktera (ťarcha) by na nas dolehnuti mohla (BOCA 1771-72 LP); ruka boszy na koho dolehne (RO 18. st)

dolieha na dovezené výrobky pèse sur les produits importés

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu