doktor -a m.
1. akademický titul udeľovaný absolventom štúdia v lek. a veterinárskych odboroch a absolventom štúdia v iných odboroch po vykonaní rigoróznej skúšky a obhajobe rigoróznej práce, skr. Dr. (pís. pred menom): d. farmácie, skr. PharmDr.; d. filozofie, skr. PhDr.; d. medicíny, skr. MUDr.; d. veterinárskej medicíny, skr. MVDr.; d. pedagogiky, skr. PaedDr.; d. práv, skr. JUDr.; d. prírodných vied, skr. RNDr.; d. teológie, skr. ThDr.
2. ved. al. umel. hodnosť udeľovaná absolventom doktorandského štúdia (pís. za menom): získať hodnosť d-a filozofie (PhD.); mať hodnosť d-a umenia (ArtD.)
3. d. vied, skr. DrSc. najvyšší st. ved. hodnosti
4. hovor. lekár: ísť k d-ovi, po d-a;
doktorka -y -riek ž.: d. medicíny; pani d. (oslovenie; nespráv. pani doktor);
doktorský príd.: d. titul; d-é štúdium v lek. a veterinárskych odboroch (trvajúce 6 rokov)
doktorský -ká -ké príd.
doktorský -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s doktorátom, s doktorským odborom: d. titul; dostať d. diplom; obhájiť doktorskú dizertáciu; získať doktorskú hodnosť; doktorské štúdium 2. hovor. ▶ vzťahujúci sa na doktora; patriaci doktorovi, lekársky: doktorské povolanie; doktorská rodina; študovať doktorské vedy; má za sebou bohatú doktorskú prax; On v doktorskom plášti, velikášsky si mädlí čelo. [J. Horák]
doktor -a m. ‹l›
1. akademická hodnosť a titul absolventa vysokej školy univerzitného smeru (obyčajne po zložení prísnych skúšok), skr. Dr.: d. filozofie, práv skr. PhDr., JUDr.; d. honoris causa [-nó- kauzá], skr. Dr. h. c. čestný titul udeľovaný bez predpísaných skúšok, za zásluhy o vedu, umenie al. štát
2. najvyššia vedecká hodnosť a titul: d. vied, skr. DrSc.
3. hovor. lekár: zavolať k chorému d-a;
doktorský príd.: d. diplom; d-á práca
doktorský → doktor
doktor, -a m.
1. starší akademický titul, získaný dizertačnou prácou a prísnymi skúškami na vysokých školách (skrat. dr.): d. filozofie (PhDr.), d. všetkých vied právnych a štátnych (JUDr.), d. prírodných vied (RNDr.), d. technických vied (dr. techn.), d. všetkých vied lekárskych (MUDr.); čestný d. (dr. h. c.) koho poctila doktorským titulom niektorá vysoká škola za jeho zásluhy o vedu, umenie al. o štát; novší titul vedeckého pracovníka, získaný obhajobou doktorskej dizertačnej práce: d. filologických vied, d. historických vied, d. literárnych vied, d. lekárskych vied, d. technických vied, d. poľnohospodárskych vied;
2. hovor. lekár: chodiť po d-och liečiť sa;
doktorka, -y, -riek ž.
1. žena majúca doktorský titul;
2. hovor. lekárka;
3. ľud. lekárova manželka;
doktorský príd.: d. titul, d. diplom, d-á práca, d-á skúška;
doktorstvo, -a str.
1. zried. doktorská hodnosť, doktorát;
2. hovor. lekárstvo;
doktorík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. iron.;
doktorko, -a, mn. č. -ovia m. hypok.
doktorský p. doktor
doktorský príd. (dochtorskí) csl súvisiaci s lekárom: Vedľa toho doktorskiho pretpisu som ho (dieťa) žďi chovala (Mašková LUČ); Čo sa tíká vedi zverolekárskej, téj dochtorskéj (Zem. Podhradie TRČ); Mam kapki, aľe to ňe na dochtorski roskas (Sobrance) L. dochtorská škola (Sirk REV) - lekárska fakulta; dochtorskvo písmo (Muráň REV) - nečitateľné