doktorko -ka pl. N -kovia m. hypok.
doktor -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ akademický titul udeľovaný absolventom univerzitného štúdia v lekárskych a veterinárskych odboroch a absolventom štúdia v iných odboroch po vykonaní rigoróznej skúšky a obhajobe rigoróznej práce, skr. Dr. (písaná pred menom): d. farmácie, skr. PharmDr.; d. filozofie, skr. PhDr.; d. medicíny, skr. MUDr.; d. veterinárskej medicíny, skr. MVDr.; d. pedagogiky, skr. PaedDr.; d. práv, skr. JUDr.; d. prírodných vied, skr. RNDr.; d. teológie, skr. ThDr.; čestný d. titul udeľovaný vysokou školou za zásluhy o vedu, umenie al. o štát, skr. Dr. h. c. 2. ▶ vedecká al. umelecká hodnosť udeľovaná absolventom doktorandského štúdia (písaná za menom): d. filozofie, skr. PhD.; d. umenia, skr. ArtD. 3. ▶ najvyšší stupeň vedeckej hodnosti (písanej za menom): d. vied, skr. DrSc. 4. hovor. ▶ kto je odborne pripravený a oprávnený liečiť ľudí, lekár: ísť k doktorovi; zavolať k chorému doktora; poslať po doktora; chodiť po doktoroch liečiť sa; učiť sa za doktora študovať medicínu; Doktori ti tak pozašívajú nohu, že sa budeš sám diviť. [R. Jašík] ◘ parem. neučený doktor hotový kat slabá odbornosť je vždy na škodu ▷ doktorík -ka pl. N -íci G -kov m. zdrob. iron.: Zapamätaj si, že z domu nevykročíš prv, kým si celé nezmyselné dobrodružstvo s doktoríkom nevybiješ z hlavy. [P. Zván]; doktorko -ka pl. N -kovia m. hypok.: d., mám hrozné bolesti; Berte na vedomie, doktorko, že si vyhľadám iného lekára! [Korzár - VN 2003]; doktorisko -ka pl. N -ká G -rísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel. expr.: nahnevalo ma to d.; Učiteľka pozoruje rozčúleného doktoriska. [I. Hudec]; prechýlené ↗ doktorka
doktor, -a m.
1. starší akademický titul, získaný dizertačnou prácou a prísnymi skúškami na vysokých školách (skrat. dr.): d. filozofie (PhDr.), d. všetkých vied právnych a štátnych (JUDr.), d. prírodných vied (RNDr.), d. technických vied (dr. techn.), d. všetkých vied lekárskych (MUDr.); čestný d. (dr. h. c.) koho poctila doktorským titulom niektorá vysoká škola za jeho zásluhy o vedu, umenie al. o štát; novší titul vedeckého pracovníka, získaný obhajobou doktorskej dizertačnej práce: d. filologických vied, d. historických vied, d. literárnych vied, d. lekárskych vied, d. technických vied, d. poľnohospodárskych vied;
2. hovor. lekár: chodiť po d-och liečiť sa;
doktorka, -y, -riek ž.
1. žena majúca doktorský titul;
2. hovor. lekárka;
3. ľud. lekárova manželka;
doktorský príd.: d. titul, d. diplom, d-á práca, d-á skúška;
doktorstvo, -a str.
1. zried. doktorská hodnosť, doktorát;
2. hovor. lekárstvo;
doktorík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. iron.;
doktorko, -a, mn. č. -ovia m. hypok.