doktor -a m.
1. akademický titul udeľovaný absolventom štúdia v lek. a veterinárskych odboroch a absolventom štúdia v iných odboroch po vykonaní rigoróznej skúšky a obhajobe rigoróznej práce, skr. Dr. (pís. pred menom): d. farmácie, skr. PharmDr.; d. filozofie, skr. PhDr.; d. medicíny, skr. MUDr.; d. veterinárskej medicíny, skr. MVDr.; d. pedagogiky, skr. PaedDr.; d. práv, skr. JUDr.; d. prírodných vied, skr. RNDr.; d. teológie, skr. ThDr.
2. ved. al. umel. hodnosť udeľovaná absolventom doktorandského štúdia (pís. za menom): získať hodnosť d-a filozofie (PhD.); mať hodnosť d-a umenia (ArtD.)
3. d. vied, skr. DrSc. najvyšší st. ved. hodnosti
4. hovor. lekár: ísť k d-ovi, po d-a;
doktorka -y -riek ž.: d. medicíny; pani d. (oslovenie; nespráv. pani doktor);
doktorský príd.: d. titul; d-é štúdium v lek. a veterinárskych odboroch (trvajúce 6 rokov)
doktor -ra pl. N -ri m.
doktor -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ akademický titul udeľovaný absolventom univerzitného štúdia v lekárskych a veterinárskych odboroch a absolventom štúdia v iných odboroch po vykonaní rigoróznej skúšky a obhajobe rigoróznej práce, skr. Dr. (písaná pred menom): d. farmácie, skr. PharmDr.; d. filozofie, skr. PhDr.; d. medicíny, skr. MUDr.; d. veterinárskej medicíny, skr. MVDr.; d. pedagogiky, skr. PaedDr.; d. práv, skr. JUDr.; d. prírodných vied, skr. RNDr.; d. teológie, skr. ThDr.; čestný d. titul udeľovaný vysokou školou za zásluhy o vedu, umenie al. o štát, skr. Dr. h. c. 2. ▶ vedecká al. umelecká hodnosť udeľovaná absolventom doktorandského štúdia (písaná za menom): d. filozofie, skr. PhD.; d. umenia, skr. ArtD. 3. ▶ najvyšší stupeň vedeckej hodnosti (písanej za menom): d. vied, skr. DrSc. 4. hovor. ▶ kto je odborne pripravený a oprávnený liečiť ľudí, lekár: ísť k doktorovi; zavolať k chorému doktora; poslať po doktora; chodiť po doktoroch liečiť sa; učiť sa za doktora študovať medicínu; Doktori ti tak pozašívajú nohu, že sa budeš sám diviť. [R. Jašík] ◘ parem. neučený doktor hotový kat slabá odbornosť je vždy na škodu ▷ doktorík -ka pl. N -íci G -kov m. zdrob. iron.: Zapamätaj si, že z domu nevykročíš prv, kým si celé nezmyselné dobrodružstvo s doktoríkom nevybiješ z hlavy. [P. Zván]; doktorko -ka pl. N -kovia m. hypok.: d., mám hrozné bolesti; Berte na vedomie, doktorko, že si vyhľadám iného lekára! [Korzár - VN 2003]; doktorisko -ka pl. N -ká G -rísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel. expr.: nahnevalo ma to d.; Učiteľka pozoruje rozčúleného doktoriska. [I. Hudec]; prechýlené ↗ doktorka
doktor -a m. ‹l›
1. akademická hodnosť a titul absolventa vysokej školy univerzitného smeru (obyčajne po zložení prísnych skúšok), skr. Dr.: d. filozofie, práv skr. PhDr., JUDr.; d. honoris causa [-nó- kauzá], skr. Dr. h. c. čestný titul udeľovaný bez predpísaných skúšok, za zásluhy o vedu, umenie al. štát
2. najvyššia vedecká hodnosť a titul: d. vied, skr. DrSc.
3. hovor. lekár: zavolať k chorému d-a;
doktorský príd.: d. diplom; d-á práca
doktor p. lekár
lekár kto je odborne pripravený a oprávnený liečiť • hovor. doktor: ísť s dieťaťom k lekárovi, doktorovi • hovor., často pejor.: felčiar • hovor. pejor. mastičkár (zlý lekár): je to obyčajný mastičkár, felčiar • zastar. medikus • zried. liečiteľ: je to dobrý liečiteľ • zastar. fyzikus (Jégé) • odb. terapeut
doktor, -a m.
1. starší akademický titul, získaný dizertačnou prácou a prísnymi skúškami na vysokých školách (skrat. dr.): d. filozofie (PhDr.), d. všetkých vied právnych a štátnych (JUDr.), d. prírodných vied (RNDr.), d. technických vied (dr. techn.), d. všetkých vied lekárskych (MUDr.); čestný d. (dr. h. c.) koho poctila doktorským titulom niektorá vysoká škola za jeho zásluhy o vedu, umenie al. o štát; novší titul vedeckého pracovníka, získaný obhajobou doktorskej dizertačnej práce: d. filologických vied, d. historických vied, d. literárnych vied, d. lekárskych vied, d. technických vied, d. poľnohospodárskych vied;
2. hovor. lekár: chodiť po d-och liečiť sa;
doktorka, -y, -riek ž.
1. žena majúca doktorský titul;
2. hovor. lekárka;
3. ľud. lekárova manželka;
doktorský príd.: d. titul, d. diplom, d-á práca, d-á skúška;
doktorstvo, -a str.
1. zried. doktorská hodnosť, doktorát;
2. hovor. lekárstvo;
doktorík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. iron.;
doktorko, -a, mn. č. -ovia m. hypok.
doktor m. (dochtor) 1. csl lekár: Po doktoroch choďiu̯ (Benice MAR); Za to, že ťa trochu bolí hlava, ňemosíž hňeď bežaťi dochtorovi (Návojovce TOP); Chod gu doktorovi s tim zubom! (Rochovce ROŽ); I ftedi buľi dochtore (Rozhanovce KOŠ) L. poľní doktor (Pondelok RS) - vojenský, frontový lekár F. tomu aňi sedzom dochtorí ňepomuože (Papradno PB) - nikto mu nepomôže; račjéj krčmárovi jako dochtorovi (Bošáca TRČ) - je lepšie byť zdravý ako chorý; dochtor liéčí, Pan Bo_uzdravuje (Bošáca TRČ) - od lekára zázraky nečakaj 2. pejor. zlý človek, ničomník: Zanní dvoran to bóv dochtor, ničomu nedav pokoj (Brestovany TRN); doktorík m. iron. o lekárovi: Gu doktorikoj pujdzem (Vranov)
doktor m lat 1. učenec, učiteľ, znalec: rostržitosti uslississ mezy učitelmy, doctormy a wikladačmi Pisma swateho (TC 1631); gak wikládagu Pjsma swateho doktore (MP 1718); Kristus Pan mudrosti sweg ukazowal w chrame mezj doktormj (CS 18. st) 2. diplomovaný absolvent lekárskej fakulty, lekár: doctora, na ten czas slawneg stolice Trenczianskeg poradneho lekare (ŽILINA 1696); doktor meg sestre toliko po pol quintliku čerweneho hyacinthoweho prassku w polnieg ruti wodce rano a na noc dawal (RT 17. st); prissel y doctor a occulowal w ten czas ucznya, ktery nahle umrel (ŽILINA 1714); ňekterý lékarský doktor (MP 1718); mnoho ffelčarow, mnoho doktoruw aneb lekaruw k hogeni tegže ranny zwolali (MS 1758); David Vietoris, stoličny doctor (PREŠOV 1784); -ov príd privl k 2: pana doctorowo pretacžal wyno (KRUPINA 1694); sswekra doctorowa (PREŠOV 1787); -ovský, -ský príd k 2: mate neyaku knihu doktorsku ((TRENČÍN) 1654); wimazalj gsme pec w doktorowskem dome (B. BYSTRICA 17. st); zubu bolenj, ktere se disciplina doktorska gmenuge (HT 1760); -stvo [-í] s lekárstvo: osozné umenj lekárské, doktórstwj (KS 1763)