dokonalý príd.
1. spĺňajúci všetky požiadavky, vynikajúci, prvotriedny, vzorný: d-á žena, d-é dielo
2. (ú)plný, stopercentný, absolútny: d-é šťastie, víťazstvo;
dokonale prísl.;
dokonalosť -i ž.
dokonalosť -ti ž.
dokonalosť -ti ž. ▶ stav, keď niečo vykonané spĺňa všetky požiadavky; syn. perfektnosť: umelecká, profesionálna d. diela; vrchol technickej dokonalosti; oceniť d. formy; upútať dokonalosťou tvaru; Ako málo chýba človeku do dokonalosti. [J. Kot]
dokonalý príd. majúci všetky žiadúce vlastnosti, bez nedostatku, bezchybný; úplný: d. človek, d-á práca, d-é dielo; d-á harmónia; d-á znalosť slovenského jazyka; d-é šťastie, d-é víťazstvo; pejor. d. blázon;
dokonale prísl.: d. ovládať, poznať, pochopiť niečo; byť d. šťastný;
dokonalosť, -ti ž.
dokonalosť ž. zried. (dokonálošč) dôkladnosť, bezchybnosť: To je edná dokonálošč ot tebe (Kameňany REV) F. ňižd ňemá na sveťe dokonalosci (Bošáca TRČ) - nič nie je bez chyby