Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

dokázať -že -žu dok.

1. podať dôkaz, doložiť dôkazmi: d. platnosť poučky, d. niečiu nevinu; d. svoju oddanosť dosvedčiť

2. vedieť, vládať (urobiť): uvidíme, čo d-e v živote ako sa uplatní; d-e robiť vo dne v noci vládze;

nedok. dokazovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dokazovať ‑uje ‑ujú nedok.

dokazovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok.

dokázať1 -áže -ážu -áž! -ázal -ážuc -ázaný -ázanie dok. (čo) 1. ▶ podať svedectvo, doložiť argumentmi: d. pravdu; d. platnosť poučky; dokázaná nevina; Chcel som jej dokázať, že sa mýli. [J. Kot]; Nik nevie dokázať, aký to bol plášť. [L. Ťažký]
2.mať schopnosť, silu urobiť; syn. vedieť: dokáže pracovať za dvoch; dokázal sa obhájiť; Nič na svete nedokáže starostlivých rodičov rozladiť väčšmi ako nechuť ich dieťaťa do jedla. [J. Puškáš]; Skúsil, či si dokáže kľaknúť. [P. Jaroš]
3. ▶ úsilím, prácou a pod. dosiahnuť; syn. urobiť: d. nemožné; dokázali zázraky; Ani som to priďaleko nedotiahol, ani som priveľa nedokázal. [A. Vášová]; Musím niečo dokázať. [J. Johanides]
nedok. k 1, 3dokazovať


dokazovanie -ia -ní s. práv.časť súdneho konania, v ktorej sú zisťuje skutkový stav veci: d. súdu; záverečná fáza dokazovania; zmariť výsledky dokazovania; proces vyšetrovania a dokazovania neviny ▷ ↗ i dokazovať


dokazovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. 1. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ podávať svedectvo, dokladať argumentmi: d. chybu; d. alibi; d. opak tvrdenia; Lásku možno dokazovať činmi. [R. Sloboda]; Nechcela dokazovať svetu, že jej sa nič nedotkne. [E. Gašparová]; Dejiny sa stali príležitosťou na dokazovanie pravdivosti téz. [V. Mináč]
2. (čo) ▶ úsilím, prácou a pod. dosahovať; syn. robiť: dokazuje veľké veci
dok.dokázať1

argumentovať potvrdzovať pravdivosť dôkazmi • uvádzať argumentypodávať argumentydôvodiť: slabo, zle argumentoval, dôvodil; uvádzal, podával slabé, zlé argumentyoperovaťdokazovať: operovať faktmi, číslami; dokazovať niečo výsledkami v praxipodopierať: tvrdenie podopierať skúsenosťou


dokazovať p. tvrdiť1


nasvedčovať, nasviedčať poskytovať svedectvo o niečom pravdepodobnom • svedčiť: všetko nasvedčuje, že urobil chybuukazovaťpoukazovaťnaznačovať (nasvedčovať náznakmi): jeho správanie poukazovalo na to, že nie je v poriadkudosvedčovaťdosviedčaťpotvrdzovaťdokazovať (svedčiť o pravdivosti niečoho): prípravy dosvedčovali, že odcestujúprezrádzať (svedčiť o niečom obyč. utajovanom): jeho úsmev prezrádzal, že sa nehnevá


svedčiť2 1. vypovedať pred súdom ako svedok • vypovedaťbyť svedkom: svedčil, vypovedal v prospech obžalovaného; je svedkom na súdnom konanívydať svedectvo (o niekom)

2. stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom pravdepodobnom • nasviedčaťnasvedčovať: všetko svedčilo o tom, nasviedčalo tomu, že situácia sa zlepšídosviedčaťdosvedčovaťdokazovať (byť dôkazom): to dokazuje jeho nevinunaznačovať (stávať sa nepriamym dôkazom): zariadenie domu naznačovalo, aký bol majiteľkin vkusprezrádzať (dávať najavo): výraz tváre prezrádzal spokojnosť, svedčil o spokojnostiukazovať: jeho správanie ukazuje na dobrú vôľu zmieriť sahovoriť: výsledky hovoria za nás

3. p. súhlasiť 1 4. p. tvrdiť


tvrdiť1 hovoriť ako isté, dokázateľné: tvrdil, že pozná vinníkadokazovaťpresviedčaťpresvedčovať (podopierať dôkazmi, rozumovými dôvodmi): dokazoval, presviedčal nás, že má pravdukniž. afirmovaťuisťovaťubezpečovaťutvrdzovať (potvrdzovať faktmi): uisťovali, ubezpečovali nás, že sa operácia podarí; utvrdzovali nás v našom presvedčenísvedčiťdosviedčať: niektorí svedčili, že videli mimozemšťanaexpr. dušiť sa: dušili sa, že je to klamstvo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dokázať, -že, -žu dok. (čo, so spoj. že)

1. podať dôkaz o niečom, potvrdiť, dosvedčiť, doložiť dôkazmi: d. pravdu, správnosť niečoho; d. opak; nad slnko jasnejšie d. niečo nepopierateľne; d. čierne na bielom hodnoverne, jasne; Niečo, čo by dokázalo jeho lásku. (Jil.) Nijakým lichotením nedokážeš, že si sa proti Ondrejovi neprevinil. (Jégé)

2. (čo) vykonať, uskutočniť, urobiť: d. veľké veci; d. nemožné; d. zázraky dosiahnuť prekvapujúce výsledky; Vláčil vodu, čo by opitý človek nebol v stave dokázať. (Urbk.) Maďarská výslovnosť je tak zvláštna, že nikdy temer nedokáže ju úplne napodobniť, kto sa v tom nenarodil. (Záb.);

nedok. dokazovať, -uje, -ujú

|| dokázať sa zried. osvedčiť sa, ukázať sa: Snúbenec tvoj dokázal sa nehodným. (Tim.) Veľmi dobre sa (stroje) dokázali. (Hor.)


dokazovať p. dokázať

dokazovať nedok.
1. podávať dôkaz o niečom: Jä som mu to dávno dokazoval, eš to prehrá (Kameňany REV); Ešťe sa toto na ťeba dokezuje (Stožok ZVO)
2. vystrájať, robiť: Take veci dokazoval, že to śved ňevidzel (Studenec LVO)

dokázať dk
1. podať dôkaz o niečom, dosvedčiť, doložiť dôkazmi: gdyby on sam byl tam, teho dokazaty by byl nemohol (TURIEC 1570); nemuzess dokazac, ze ga tebe kriwdu urobil (BARDEJOV 1682); materinsku mogu prjzen k neg dokazat chtegice (TRENČÍN 1742)
2. (byť schopný) vykonať, uskutočniť, urobiť niečo: mistersstuk aby dokazal podle obicžege (BYTČA 1637 E)
3. porobiť, počariť, počarovať: gedna striga mi dokazala a z druhou sa dam liečity (KRUPINA 1726); dokazovať ndk k 1: bozeyny czlowiek nepotrzebuge swe ruky malowani dokazowat (ŽK 1473); wernost kv vsseckim dokazowati (MARTIN 1541); to wssem pokoleňým skutkem dokazuge (CC 1655); včitel swau naproti nim lasku slowy, posunky dokazowal (BZ 1749); k 2: swim telem mrskost skrze nečiste dotikani dokazuwali (MK 18. st); k 3: (hostiu) dostávagu od gistjch starjch báb, s kteru co dokazugj, težká vec gest vyslovit (BT 1758)

dokazowať_1 dokazowať dokazowať_2 dokazowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

dokazovať: →speex →vorbis
akoby dokazoval jej prítomnosť comme pour attester sa présence
alebo dokazuje, ale ten ou démontre, mais celui
čo veľmi dobre dokazovalo ce qui prouvait bien
dokazuje, ale ten, kto démontre, mais celui qui
dokazuje, že sa mýliš démontre que tu te trompes
dokazuje, že sme dobrými prouve que nous sommes de bons
fakt, ktorý mi dokazuje un fait qui me prouve
prinajmenšom dokazuje, že pán prouve, au moins, que monsieur
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu