dojnica -e -níc ž. dojná krava, koza al. ovca
dojnica -ce -níc ž.
dojnica -ce -níc ž. ▶ dojná krava, koza al. ovca: vysokoúžitková d.; chovať dojnice; zvýšiť stav dojníc; priemerná ročná dojivosť na jednu dojnicu sa zvýšila; Majiteľovi záleží na každej dojnici. [B. Tinák] ▷ dojnička -ky -čiek ž. zdrob.: Poniektorí kosili mladé ďateliny a sušili ich na zimu pre mladé teľce alebo na prirezávanie do sečky dojničkám. [K. Tomaščík]
dojnica, -e, -níc ž. dojná krava, koza al. ovca
dojnica ž. 1. strsl, zsl dojná krava al. ovca, dojka: To bola dobrá dojňica, tá mala toho mlíčiska! (Ozdín LUČ); Máme dve dojnice (Trakovice HLO) 2. zsl nádoba na dojenie mlieka: Ofčié mliéko sa zdájalo do drevennéj dojnice (Dol. Súča TRČ)
dojnica [doj-, duj-] ž 1. dojná krava, koza al. ovca: dognicza 1 (TRENČÍN 1733) 2. hrotok, dojník: trety mistrsstuk dugnicza (ČACHTICE 1609/ 1730); dugnicza udelana s gedneho kusu hliny (VELIČNÁ 1714); dognicza gako gest kruch na ssirky udelany (TRENČÍN 1724)