Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

dohnať -ženie -ženú dok.

1. prihnať: d. ovce do košiara; vietor d-ie dážď

2. dostihnúť (význ. 1), dobehnúť (význ. 2): d. vlak (autom)

3. nahradiť (niečo zameškané), dohoniť: d. stratu vo výrobe, d. učivo

4. vyrovnať sa v niečom, dostihnúť, dohoniť: spolužiaci ťa už d-ú

5. doviesť, priviesť: d. niekoho do zúfalstva;

nedok. doháňať -a

// dohnať sa expr. prihnať sa, prihrmieť: rýchlik sa d-l; kŕdeľ detí sa d-l do dvora

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dohnať ‑ženie ‑ženú ‑hnal dok.; dohnať sa

dohnať doženie doženú dožeň! dohnal doženúc dohnaný dohnanie dok.


dohnať sa doženie sa doženú sa dožeň sa! dohnal sa doženúc sa dohnanie sa dok.

doháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ pohybom dopredu dosahovať cieľ; syn. dostihovať: už ma doháňa; auto doháňa vlak; Skupina uháňa vpred a on sa darmo obzerá dozadu, nik ich nedoháňa. [R. Moric]; Čriedu doháňal voz. [Ľ. Ondrejov]
2. obyč. opak. (čo kam) ▶ hnaním, poháňaním privádzať na určené miesto: každý večer doháňa husi do dvora; d. voly až do druhého chotára
3. (čo) ▶ nahrádzať niečo zameškané: d. učivo; d. stratu vo výrobe; Matka musela robotou doháňať to, čo nevládal otec. [A. Kostolný]; Čo zameškal v mladosti, to zrazu zatúžil doháňať v zrelom veku. [P. Andruška]
4. (koho, čo (v čom)) ▶ dosahovať rovnakú úroveň ako niekto, niečo v určitej oblasti; syn. vyrovnávať sa: spolužiaci ťa už v matematike doháňajú; Už prerástla vlastnú matku a pomaly doháňa otca. [K. Lazarová]
5. (koho k čomu) ▶ spôsobovať (násilím, pod tlakom okolností, mocou a pod.), aby niekto niečo urobil; syn. nútiť: doháňa ho to až k zúfalstvu; bieda ma k tomu doháňa; bohvie, čo ho doháňalo k takým úvahám
dok.dohnať, k 1, 3, 4 idohoniť


dohnať doženie doženú dožeň! dohnal doženúc dohnaný dohnanie dok. 1. (koho, čo) ▶ pohybom dopredu dosiahnuť cieľ; syn. dohoniť, dostihnúť: dohnali ju až za dedinou; Popchol koňa do cvalu, len dohnať a dohnať pochodujúcu batériu. [R. Jašík]
2. (čo kam) ▶ hnaním, poháňaním priviesť na určené miesto; syn. prihnať: d. kravy z paše; vietor dohnal mraky; Prisľúbil dohnať im obrovského býka. [L. Ballek]
3. (čo) ▶ nahradiť niečo zameškané; syn. dohoniť: d. stratený čas; zanedbal niekoľko skúšok a už to nedohnal
4. (koho, čo (v čom)) ▶ dosiahnuť rovnakú úroveň ako niekto, niečo v určitej oblasti; syn. vyrovnať sa: d. bodový náskok mužstva; v angličtine ho ľahko doženiem
5. (koho k čomu/do čoho) ▶ spôsobiť (násilím, pod tlakom okolností, mocou a pod.), aby niekto niečo urobil; syn. donútiť, prinútiť: d. niekoho k samovražde, k nervovému zrúteniu, k slzám; d. niekoho do záhuby; dohnala ma do zúrivosti; Kam až môže slušného človeka dohnať hnev. [A. Bednár]
fraz. dohnať niekoho do hrobu utrápiť; dohnať niečo na ostrie noža/do krajností vyhrotiť situáciu
nedok.doháňať


dohnať sa doženie sa doženú sa dožeň sa! dohnal sa doženúc sa dohnanie dok. expr. (kam) ▶ rýchlo, prudko prísť; syn. prihnať sa: rýchlik sa dohnal na stanicu; dohnala sa za mnou veľmi nahnevaná; Horna sa ochotne dohnal k Albertovcom. [P. Zván]; Dohnali sa čierňavy, šibali z nich blesky. [M. Krno]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dobehnúť 1. behom al. veľmi rýchlo prísť • pribehnúť: dobehol, pribehol do školy načaskniž. al. expr.: dojachaťprijachať: vlak dojachal do staniceexpr.: dopáliťdotrieliťpritrieliť: deti dotrielili do jedálneexpr.: dorútiť saprirútiť sadohnať saprihnať sadovaliť saprivaliť sadohrnúť saprihrnúť sadosypať sadomlieť sa (rýchlo a vo väčšom množstve): skupina sa dorútila do vlakudocválaťpricválaťdoklusaťpriklusaťpriharcovaťhovor.: dorajtovaťprirajtovať (dobehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch; expr. rýchlo dobehnúť, o ľuďoch): kone docválali celkom spotené; dorajtovať na koni; skupina docválala, priharcovala so smiechomexpr.: doletieťpriletieť (rýchlo dobehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr.: dofičaťprifičaťdofrčaťprifrčaťdofrňaťprifrňaťdofrnknúťprifrnknúťdobrnknúťpribrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: dofuňaťprifuňaťdofukotaťprifukotaťdofučaťprifučaťdopachtiť sapripachtiť (pribehnúť s námahou): pes dofučal, prifučal, dopachtil sa s vyplazeným jazykomexpr.: dokúriťprikúriť: dokúril k nám celý napajedenýexpr. pribziknúť (Hviezdoslav)expr.: dohrmieťprihrmieťdorapčaťdohrčaťprihrčaťdohrkotaťprihrkotaťdohrmotaťprihrmotaťdohrmotiťprihrmotiťdohučaťdorachotiťzried. prihartusiť (dobehnúť s hrmotom): vozy dohrčali, dorachotili do dvoradoraziť (dobehnúť al. prísť): dorazil do cieľa poslednýexpr.: pribrnieťpribežkať (o dieťati)

2. nahradiť niečo zameškané • dohoniťdohnať: dobehol, dohonil celé učivo; dohnal stratený časnadbehnúť: musí nadbehnúť, čo zameškala

3. behom prísť včas • dostihnúť: dobehol, dostihol kamaráta na ulicidohnaťdohoniťdochytiť: nedohonila, nedochytila posledný autobushovor. chytiť: len tak-tak chytili vlaknadbehnúť (dobehnúť kratšou cestou): nadbehli skupinu skratkou

4. p. oklamať 3


dohnať sa p. prihnať sa, prísť 1, dobehnúť 1


dohnať 1. p. prihnať 2. p. dostihnúť 1, 2, dobehnúť 2, 3 3. p. vohnať 2


donútiť nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil • prinútiť: donútil, prinútil syna zostať na gazdovstvepriprieťprisiliťzried. vsiliť: pripreli dieťa do učenia; vsilila tvár do úsmevudohnať (obyč. bez cieľavedomého úsilia): okolnosti ho dohnali k útekupohnúťexpr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu): udalosti ich pohli, popchli k odporuprimaťpriviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesťdostať: nie a nie ho dostať na prechádzkuhovor. primusieť: primusela sa učiťexpr. dopšikaťhovor. expr.: privrznúťpriseknúťprivrieť: keď zlodejov privrzli, privreli, priznali sahovor. expr.: pripriahnuťzapriahnuť (donútiť do usilovnej činnosti): brigádnikov pripriahli, zapriahli do žatvy


dostihnúť 1. behom al. dopravným prostriedkom dosiahnuť cieľ • dobehnúť: dostihol, dobehol sprievod na námestídohoniťdohnaťdochytiť: dohonil, dohnal vlak automhovor. chytiť: ešte chytila posledný spojnadbehnúť (kratšou cestou al. rýchlejšie): taxíkom nadbehol autobus

2. vyrovnať sa niekomu v niečom • dobehnúťdohoniťdohnať: dostihol, dobehol kolegov v práci; v zručnosti ho nikto nedohoní, nedoženiehovor. dotiahnuť: dotiahol náskok súpera

3. p. prichytiť 3, dochytiť 1


pribehnúť behom sa niekam dostať, expr. prísť (obyč. rýchlo) • dobehnúť: pribehnúť, dobehnúť do cieľa prvýkniž. al. expr.: prijachaťdojachať: vlak prijachal, dojachal do staniceexpr.: pritrieliťdotrieliť: nestačil pritrieliť, dotrieliť načasexpr.: prihnať sadohnať saprirútiť sadorútiť saprivaliť sadovaliť saprihrnúť sadohrnúť sa (rýchlo a v množstve): odkiaľsi sa prihnala, prirútila, privalila črieda dobytkapricválaťdocválaťpriklusaťdoklusaťpriharcovaťhovor. prirajtovať (pribehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch): kone pricválali, docválali celkom spotené; prirajtovať, priharcovať na bielom koniexpr.: priletieťdoletieť (rýchlo pribehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): prileteli, doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr. dopáliť (nečakane, náhle pribehnúť): dopálil na oslavu v poslednú chvíľuexpr.: prifičaťdofičaťprifrčaťdofrčaťprifrňaťdofrňaťprifrnknúťprifrngnúťdofrnknúťdofrngnúťpribrnknúťdobrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: prifuňaťdofuňaťprifukotaťdofukotaťprifučaťdofučaťpripachtiť (pribehnúť s námahou): pes prifuňal, dofuňal, prifučal, dofučal s vyplazeným jazykomexpr. prikúriť: nahnevaný prikúril večer k námexpr. pribzinknúť (Hviezdoslav)expr.: prihrmieťdohrmieťprihrčaťdohrčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťzried. prihartusiť (pribehnúť s hrmotom): koč so svadobníkmi prihrmel, prihrčal do dvora; vozík dohrkoce, dohrmotí medzi poslednýmidoraziť (dobehnúť al. prísť): bežec dorazil do cieľa tretíexpr.: pribežkaťpribrnieť (Hviezdoslav; o dieťati) • expr. zried. pritrtúňať (Jesenská)


prihnať hnaním, poháňaním priviesť niekam • dohnať (op. odohnať, zahnať): večer priženie, doženie husi do dvoraexpr. priduriť: ísť priduriť statok domovpripudiť: usiluje sa pripudiť kuriatka k nádobe s vodouvohnaťvhnaťnahnať (dovnútra): vohnať, nahnať väzňov do vagóna


prihnať sa prudko, rýchlo prísť (o živloch; expr. o človeku, zvieratách al. o dopravných prostriedkoch) • dohnať sa: od severu sa prihnal, dohnal prudký lejakexpr.: dohrnúť saprihrnúť sadovaliť saprivaliť sa (s hrmotom a náhle): na cestu sa zrazu dohrnula, dovalila črieda slonovexpr. priburácať (o vetre, víchre) • expr.: prihrmieťdohrmieťprihrmotaťprihrmotiťdohrmotaťprirútiť sadorútiť sadohučať (s hrmotom, rachotom): do stanice prihrmel, dorútil sa vlakexpr.: dohrčaťprihrčať (s hrmotom, hrčaním): do dvora dohrčal koč so spenenými koňmiexpr. zried. prihartusiťpricválaťdocválať (o koňoch al. jazdcoch)

p. aj pribehnúť, priletieť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

doháňať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) dostihovať, dobehovať: Jozef Koreň doháňa na ulici mladého Chabana. (Fr. Kráľ) Čriedu doháňal voz. (Ondr.)

2. (čo) nahrádzať niečo zameškané, usilovať sa dohoniť, dohnať, vyrovnávať niečí náskok v niečom: d. oneskorenie; Deti rýchle doháňajú, čo pre neprítomnosť v škole zameškali. (Heč.)

3. obyč. opak. (čo, zried. i koho) hnať (častejšie) na určité miesto: d. statok k studni; Z druhých stolíc doháňa si voly. (Tim.)

4. (koho k čomu) donucovať, nútiť: bieda ma k tomu doháňa;

dok. k 1, 2 dohoniť, k 3, 4 dohnať


dohnať, -ženie, -ženú dok.

1. (koho, čo) prihnať na určité miesto: d. kravy z paše; vietor dohnal búrku;

2. (koho k čomu) prinútiť, donútiť: d. niekoho k samovražde; bieda ho k tomu dohnala;

3. (čo) dohoniť, vynahradiť niečo zameškané: d. stratený čas;

nedok. doháňať

|| dohnať sa expr. rýchle prísť, pribehnúť; prihnať sa: dohnal sa rýchlik, víchor, príval


hnať, ženie, ženú, hnaný nedok.

1. (čo) uvádzať do pohybu, do činnosti, udržovať v pohybe, v činnosti, poháňať: voda ženie mlyn, motor ženie stroj

hnať niekomu vodu na mlyn pomáhať mu, podporovať ho;

2. (koho, čo) donucovať k pohybu, k chôdzi určitým smerom: h. statok na pašu

h. ľudí na jatky posielať na istú smrť; h. niekoho pred súd žalovať ho;

3. (koho, čo) nútiť k rýchlemu pohybu, k behu, k rýchlej práci: h. kone; h. niekoho s robotou

hovor. beží, letí, akoby ho hnal, ani čo by ho všetci čerti hnali veľmi rýchlo;

4. (koho) rázne nútiť odísť, vyháňať, odháňať, zaháňať: h. niekoho z domu; armáda ženie nepriateľa z krajiny; hnali ho od stroja nedovolili mu na ňom pracovať; h. niekoho postrkom násilím prepravovať po vykázaní z obce;

5. (koho) nútiť, nutkať, pudiť, viesť (o citoch a pocitoch): hnala ho túžba, zvedavosť; hnaný pudom, hladom, nepokojom;

6. (koho do čoho) nútiť, mať niekoho k niečomu: h. niekoho do boja, do vojny, do práce, do učenia;

7. stupňovať činnosť, ponáhľať sa; rýchlo ísť, bežať, uháňať: h. na aute, na koni; hovor. hnal ani najatý bežal, ponáhľal sa

h. niečo do krajnosti, do extrému, ad absurdum stupňovať do krajnosti, do nemožnosti;

8. arch. (na koho útokom) útočiť: Tá (rodina) takrečeno útokom hnala na starého Bohatého dňom po predstavení. (Vaj.)

9. ľud. (neos.) ženie ho má hnačku, preháňa ho;

10. (o rastline) vyháňať, rásť: strom ženie do výšky; h. do kvetu, do klasu, do semena;

opak. hnávať, -a, -ajú;

dok. k 4 vyhnať, zahnať i odohnať, k 5 dohnať, k 10 vyhnať

|| hnať sa

1. rýchlo postupovať, valiť sa, rútiť sa: h. sa vpred; búrka sa hnala chotárom; vojsko sa hnalo ako príval; h. sa do záhuby rútiť sa do skazy; krv sa mu ženie do tvári;

2. (za kým, za čím) ponáhľať sa za niekým al. za niečím v snahe dostihnúť ho (to): Sám za ním beží, za ním sa ženie. (Vaj.);

pren. usilovať sa niečo dosiahnuť: h. sa za ziskom, za peniazmi, za úspechom;

3. expr. (do čoho) horlivo sa do niečoho púšťať: hnal sa do práce (Taj.); h. sa do boja za socializmus (Jes-á);

4. (na koho, na čo) útočiť, napádať niekoho: vojaci sa hnali na brány mesta

dohnať dok.
1. strsl, zsl prihnať na určité miesto: Pasťier večer domou dohnau̯ kravu (V. Lom MK); Na trecí deň dohnau̯ ofce na vrch (Jablonové MAL)
F. čo vás k nám dohnalo? (Bošáca TRČ) - prečo ste prišli?
2. novohr, šar dobehnúť, dostihnúť: Tu ho dohnaľi živáňi (Zelené LUČ); Poponahľam śe, ta ho eśči doženu (Dl. Lúka BAR)
3. csl donútiť, prinútiť: Bieda ho dohnala do zúfalstva (St. Hory BB); Biéda ho k tomu dohnala (Bošáca TRČ); Hlad ho ku ňi dohnal (Dl. Lúka BAR)
4. jzsl, už vynahradiť zameškané; nahradiť: Čo nebolo chleba, dohnalo sa mliékom (Skalka n. Váh. TRČ); Čo stracev na zboží, to dohnau̯ na víne (Brestovany TRN); Mi to dohnala poobedze (Vojnatina SOB)
5. csl získať, zarobiť: On ňehladzí, abi téš ňiéčo do domu dohnal (Bošáca TRČ); Pár sto korún som já dohnav do vačku (Lukáčovce HLO); Kolkáreň mi dohnala dos_peňazí (Lapáš NIT)

doháňať2 p. dohnať


dohnať dk
1. prihnať (na isté miesto): byl dohnal netzo dobytku (VRŠATEC 1599 E); owcze sme dohnali do Wiszochan (CHOCHOLNÁ 1612); pani instansku a geg sina až do pitwora dohnali (PRÍBOVCE 1764); loď wetrowe k prjstawu dohnali (PT 1796)
2. prinútiť, donútiť: gak ho doženess do hňewu, wiceg ti odplaťí (GV 1755); láska práwdi mňa dohnala, abych toto pisal (BlR 18. st)
L. pakli by se hnali przed prawo, tedy musy gich swiedomiem dohnati (ŽK 1473) usvedčiť ich svedkami
3. vyrovnať zaostávanie niečoho, oneskorovanie sa v niečom: kdiž (dieťa) gednu lekcý zamesska, to nedožene (BZ 1749); doháňať ndk
1. k 1: dobytek zháňam, dohanam (KS 1763);
x. pren manzel mosy wižiweňí doháňať do domu (GV 1755) zaobstarávať
2. k 2: Gežissy, dohaneg mne, abich se k nebeskim radostem priprawil (Le 1730); poddanich dohaniagu, aby sa rozkas wiplnil (WS 18. st)
3. k 3: djte, což zamesskalo, aby doma dohanelo (BZ 1749)
4. komu robiť výčitky, dohovárať: w pondzelek Galowemu sinowi sem dohanal, že prečo truc robja panstwu ((MARKUŠOVCE) 1763)
5. urážať, haniť: (Ježiš) neodpjral od lidu táhnuti sa, doháňati sa, biti sa (BlR 18. st) byť hanený, urážaný

dohnať dohnať
čo nás dohnali qui nous ont poussés jusqu'
nás dohnali sem nous ont poussés jusqu'ici

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu