dohán -u m. zastaráv. tabak: napchávať do fajky d.
dohán -nu m.
dohán -nu m. ⟨maď. ‹ tur. ‹ arab.⟩ zastar. ▶ sušené listy tabaku používané ako fajčivo: paklík dohánu; napchávať d. do fajky; páchnuť dohánom; Hľadali cigarety a dobrý fajkový maďarský dohán. [I. Stodola]; Vrecká máš plné vymrveného dohánu. [P. Sabolová]
dohán -u m. ‹maď < tur < arab› zastaráv. tabak: napchávať do fajky d.;
dohánový príd.
dohán p. tabak
tabak ľuľkovitá rastlina, ktorej sušené listy sa používajú na fajčenie: cigaretový tabak, americký tabak • machorka (hustý tabak al. výrobky z neho): fajčiť machorku • fajčivo (tabakové výrobky) • zastaráv. dohán: napchávať dohán do fajky
dohán, -u m. ľud. tabak: balík d-u (Podj.); Dával dohán do mechúra. (Kuk.);
dohánový príd.: d. dym (Ráz.); d-á fabrika (Jes.) na tabakové výrobky; záclony dohánovej farby (Tim.) hnedé;
dohánik, -a m. zdrob. expr.
dohán m. (doháň, duhan) strsl, vsl tabak: Kúb mi dva paklíki dohánu! (Beša VRB); Stare chlopi kuriľi duhan s pipki (Dl. Lúka BAR); doháň (Detva ZVO, Sása REV); duhaň (Plavnica SĽ) F. ňestáď aňi fajku dohánu (Rim. Píla RS) - za nič nestáť (o zlej kvalite); dohánový príd.: Dohánovó vodó ho treba pošlepkať (Revúca) L. dohanoví lístok (Teplička n. Váh. ŽIL) - druh výšivky na košeli
dohánový p. dohán
duhan p. dohán
dohán [dohán/-ň, dúhan] m maď tabak: paetum: tabak, dúhan (NP 17. st); jarmecžniho dohanu (ŽILINA 1705); Andrissowy na dohany d 2 (P. BYSTRICA 1720); pod slamenou strechou dohan kuril (RUŽOMBEROK 1760) fajčil