dogmatizmus -mu m. vyznávanie, pridŕžanie sa dogiem (význ. 2), dogmatickosť: v jeho myslení prevláda d.;
dogmatik -a mn. -ci m.
1. kto stojí na pozíciách dogmatizmu: skostnatený d.
2. kto sa venuje dogmatickej teológii, dogmatike;
dogmatický príd.: d. výklad, pohľad;
dogmaticky prísl.;
dogmatickosť -i ž.: d. názoru
dogma -y -giem ž.
1. cirk. článok viery, ktorý cirkev záväzným spôsobom predkladá veriť ako pravdu zjavenú Bohom: teologické d-y
2. meravo aplikovaná myšlienka, poučka: život vyvracia mŕtve d-y;
dogmatický príd.: d-á teológia; d. prístup;
dogmatickosť -i ž.
dogmatický [-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd.
dogmatický [-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd. 1. cirk. ▶ vzťahujúci sa na dogmy, články viery: d. princíp, výklad; dogmatické otázky, obrázky, dogmatická teológia teologická disciplína zaoberajúca sa systematickým výkladom zjavených právd, ktoré cirkev predkladá veriť, dogmatika 2. ▶ nepripúšťajúci pochybnosti, námietky: d. názor; dogmatické stanovisko; Kandidatúra Tatier usporiadať zimnú olympiádu nie je totiž dogmatickým cieľom. [Pc 1998] 3. ▶ súvisiaci s dogmatizmom, s dogmatikom: dogmatická uniformovanosť; dogmatická strnulosť; bojovať proti dogmatickej obmedzenosti; dogmatické ľpenie na tom, čo už bolo dosiahnuté [KŽ 1961] 4. pejor. ▶ ktorý je nepružný, ustrnutý al. neústupný vo svojich názoroch, vo svojom konaní: d. funkcionár; d. ľavičiar
dogmatický príd. k dogma, k dogmatik, k dogmatizmus
1. založený na dogme; vedecky neoverený, nedoložený: d-á poučka
2. nepripúšťajúci pochyby ani námietky: d-é stanovisko
3. pejor. neústupný; nepružný, ustrnutý: byť v svojich názoroch d.;
dogmaticky prísl.: d. tvrdiť;
dogmatickosť -ti ž. dogmatizmus 2
dogmatický p. obmedzený 1, jednostranný, slepý1 2
jednostranný zameraný, vzťahujúci sa iba na jednu stránku veci (obyč. v zápornom zmysle; op. mnohostranný, všestranný) • jednosmerný: jednostranné, jednosmerné zameranie • pren. jednokoľajný: jednokoľajné myslenie • odb. unilaterálny: unilaterálne chápanie niečoho • priamočiary: priamočiare videnie, priamočiary prístup • obmedzený: obmedzený človek • subjektívny • neobjektívny (op. objektívny): subjektívne, neobjektívne hodnotenie • dogmatický • dogmatársky (slepo al. úmyselne jednostranný): dogmatické súdy, názory • pejor. odbornícky (obmedzujúci sa iba na hľadisko jedného odboru): odbornícka kritika • neúplný • nekompletný (pre jednostrannosť): mať neúplný, nekompletný pohľad na vec • stereotypný • monotónny • jednotvárny (opakovane jednostranný; op. pestrý): stereotypná, monotónna strava; stereotypná, monotónna, jednotvárna činnosť
obmedzený 1. ktorý má ohraničený duševný obzor, slabé duševné schopnosti; svedčiaci o tom • neinteligentný • nevyspelý • nevzdelaný (op. rozhľadený): obmedzený, neinteligentný politik; nevyspelý, nevzdelaný pracovník; obmedzené, neinteligentné výroky • hlúpy • sprostý • bezduchý • slaboduchý • fraz. kniž.: chudobný duchom • chudobný na duchu (op. múdry): hlúpy, sprostý, bezduchý študent; autor chudobný duchom, chudobný na duchu • tupý • kniž. stupídny • pejor. primitívny (značne obmedzený): mať tupé, stupídne, primitívne spôsoby • zaostalý (duševne) • retardovaný (mentálne) • expr.: zadebnený • zadubený: zaostalá, zadubená mládež; zaostalé, (mentálne) retardované dieťa; zadebnené, zadubené názory • jednostranný • úzky • úzkoprsý (posudzujúci veci z jedného hľadiska al. z malého počtu hľadísk; op. široký): obmedzený, úzkoprsý človek; jednostranný, úzky pohľad na vec; obmedzený, úzky duševný obzor • malomeštiacky • kniž. filisterský (s plytkým životným cieľom): malomeštiacky, filisterský prístup k životu • malicherný (lipnúci na maličkostiach; op. veľkorysý): obmedzený, malicherný byrokrat • pejor. úbohý: úbohé správanie sa • konzervatívny • spiatočnícky (ktorý nemá schopnosť prijímať niečo nové): konzervatívne, spiatočnícke teórie • dogmatický • dogmatársky (nepripúšťajúci námietky, pochybnosti): dogmatický názor • expr. kocúrkovský: kocúrkovské mravy
2. p. ohraničený, malý 1, úzky 2
slepý1 1. ktorý nevidí, trpiaci slepotou • nevidiaci • zastaráv. nevidomý: slepý, nevidomý, nevidiaci človek, starec • zaslepený • oslepený: starobou zaslepené, oslepené oči • slabozraký (ktorý slabo vidí): slabozraké dieťa
2. ktorý sa neriadi, neusmerňuje rozumom; ktorý nesvedčí o rozvážnosti, premyslenosti (obyč. o veľmi intenzívnych a prudkých citových prejavoch) • zaslepený: byť slepý, zaslepený zlosťou, žiarlivosťou • bezhraničný • bezmedzný • nekonečný: odpúšťať vie iba bezhraničná, bezmedzná, nekonečná láska • bezvýhradný • oddaný: bezvýhradná, oddaná poslušnosť • absolútny • dogmatický (ktorý absolútne nepochybuje, nepripúšťa námietky): absolútna, dogmatická viera • bezhlavý: bezhlavá vášeň, horlivosť • fanatický (slepo oddaný): fanatickí prívrženci • bezduchý • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý: bezduché, bezmyšlienkové, bezmyšlienkovité napodobovanie • neovládateľný: slepý, neovládateľný pud • neznámy: slepá, neznáma sila • nerozumný • nerozvážny: nerozumná, nerozvážna oddanosť
3. p. ľahostajný 4. p. falošný 5. p. nepriehľadný
dogmatický príd.
1. zakladajúci sa na dogmách, pridržiavajúci sa dogiem: d. spis, d. článok, d-á náuka, d-á viera;
2. nepripúšťajúci námietku, kategorický: d. názor, d-á pravda, d-é tvrdenie;
dogmatičnosť i dogmatickosť, -ti ž. nekritické pridržiavanie sa dogiem