dogma -y -giem ž.
1. cirk. článok viery, ktorý cirkev záväzným spôsobom predkladá veriť ako pravdu zjavenú Bohom: teologické d-y
2. meravo aplikovaná myšlienka, poučka: život vyvracia mŕtve d-y;
dogmatický príd.: d-á teológia; d. prístup;
dogmaticky prísl.;
dogmatickosť -i ž.
dogma -my dogiem ž.
dogma -my dogiem ž. ⟨gr.⟩ 1. cirk. ▶ výrok, ktorý cirkev záväzným a definitívnym spôsobom predkladá veriť ako pravdu zjavenú Bohom, pravda viery, článok viery: hlavné dogmy cirkevného učenia; d. o nepoškvrnenom počatí Panny Márie; d. o Najsvätejšej Trojici; vyhlásiť dogmu 2. ▶ autoritatívne tvrdenie (poučka, téza a pod.) nepripúšťajúce pochybnosti, námietky al. kritiku: skostnatená, meravá d.; ideologické dogmy; Vládny program nie je dogma. [Pc 1998]; Po zrútení dogiem a v dôsledku dezilúzie z nadvlády dogmy premenil sa aj slovník. [A. Bednár]
dogma -y ž. ‹g›
1. náb. článok viery v katolíckej cirkvi záväzný pre všetkých veriacich
2. ustrnutá poučka, tvrdenie, téza nepripúšťajúca pochybnosti, námietky al. kritiku
dogma, -y, dogiem ž.
1. cirk. článok viery, ktorý sa veriacim predkladá ako neochvejná pravda: cirkevné, teologické d-y;
2. často pejor. poučka, obyč. vedecká, ktorá sa pokladá za pevnú, nezmeniteľnú: nezvratné d-y (Urb.); nezmeniteľná d. (Vám.), neotrasiteľná d. (Mráz)