dodatočný príd. uskutočnený po dokončení niečoho: d-á dohoda, d-é voľby;
dodatočne prísl.: d. zapísať
dodatočne prísl.
dodatočne prísl. ▶ po určitej lehote, po skončení niečoho, po čase: d. pripojiť; d. schváliť zmluvu; d. legalizovaná stavba; Možno sa ho dotklo to preradenie. Dodatočne. [V. Vrbková]; Dodatočne sa ukázalo, že tabaku je len sedem vriec. [V. Šikula]
dodatočne po určitej lehote, po skončení niečoho, po čase • ex post: zmluvu schválili dodatočne, ex post • neskôr • neskoršie • potom: vysvetlím mu to neskôr, neskoršie; dodatočne, potom to podpíšem
potom 1. vyjadruje časovú postupnosť, následnosť (op. predtým) • nato • neskôr • neskoršie • zastaráv. zatým: potom, nato sa vybral do mesta; neskôr, neskoršie, zatým nám všetko porozprával • dodatočne: potom, dodatočne si všetko vysvetlili • kniž. následne: najprv prišiel kapitán a následne za ním aj ostatní • hovor. napotom: Maj s ním trpezlivosť teraz i napotom! • zastar.: napozatým (Vansová) • potomne (Kubáni) • pozatým (Hviezdoslav) • pozatýmne (Šoltésová)
2. vyjadruje priestorovú postupnosť • ďalej: chodník vedie cez les a potom, ďalej popri potoku k vodopádu • nato • zastaráv. zatým: trasa smeruje priamo k studničke a nato, zatým sa skrúca doprava k jazierku
3. vyjadruje odstupňovanie významu al. miery; na druhom mieste, v druhom rade • zastaráv. zatým: najprv práca, až potom, zatým zábava
4. pripája aktuálny, doplňujúci výraz • teda: Keď máš čisté svedomie, tak prečo sa mi potom, teda vyhýbaš?
5. p. ešte 1
dodatočný príd. urobený po určitej lehote, neskoršie, po čase: d. zápis, d. odvod, d-á oprava, d-á dohoda;
dodatočne prísl.: d. schváliť, povoliť, zaplatiť
dodatočne [-teč-] prísl neskoršie, po istom čase: pred namy Ssteffan Ssroth przirekl dodateczne, ze geho dytky nikdy k domu mluwiti nemagy (P. ĽUPČA 1565)