dodatok -tku m. niečo dodatočne pripojené, doplnok: d. k dohode; napísať d. ku knihe;
dodatkový príd.: d. protokol
dodatkový -vá -vé príd.
dodatkový -vá -vé príd. ▶ vzťahujúci sa na dodatok; syn. doplnkový: d. text; d. komentár; d. protokol k dohovoru; d. úrok z vyplateného základného úroku; vyžrebovať šesť čísel a jedno dodatkové číslo; Je to biele zlato. Jeho farbu určuje pomer dodatkových komponentov. [Vč 1975]; práv. d. trest dopĺňajúci predchádzajúci trest
dodatkový p. doplnkový, dodatočný
dodatočný urobený až po dokončení, uzavretí niečoho • neskorší: dodatočné, neskoršie rozhodnutie • dodatkový: dodatkový trest • postskriptový: postskriptová poznámka
doplnkový pridaný k niečomu, dopĺňajúci niečo: doplnkové časti oblečenia • dopĺňací • doplňovací: dopĺňacie, doplňovacie štúdium, skúšky • postgraduálny (o štúdiu po skončení obyč. vysokej školy na doplnenie, rozšírenie vzdelania) • odb. komplementárny (ktorý je doplnkom k inému): komplementárne farby; doplnkový, komplementárny uhol • odb.: supletívny • suplementárny: supletívne, suplementárne prvky • dodatkový (neskôr doplnený): dodatkový text • pomocný • vedľajší (slúžiaci ako doplnok k hlavnému): pomocná literatúra, pomocné vedy, vedľajšia výroba
dodatok, -tku m. čo je k niečomu (neskoršie) dodané, priložené, pripojené: d. k zmluve, k zápisnici, k dohode, k závetu; pripísať d.; pripojiť d-om dodatočne;
dodatkový príd.: d-á zmluva; d. trest dodatočne prisúdený;
dodatkove/-o prísl.