dodať dok.
1. dať a tým skompletizovať, pridať (význ. 1): d. k textu tabuľky, d. chute do jedla
2. v reči pripojiť, doložiť, pripomenúť: zamyslel sa a d-l; d. len pár slov; treba d., že ...
3. dopraviť (niečo objednané) na určené miesto: d. (do) závodu stroje, materiál
4. dať, poskytnúť: d. informácie, d. organizmu kalórie
5. vniesť (význ. 2), pridať: d. rokovaniu perspektívnosť, d. dielu životnosť
6. hovor. expr. zhoršiť stav niekoho, niečoho, uškodiť niekomu, zničiť niekoho: choroba mu d-la
□ d. niekomu istoty, guráž povzbudiť;
nedok. dodávať -a
dodávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
dodať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok. 1. (čo/čoho) ▶ pridať k pôvodnému stavu, množstvu a pod., a tým skompletizovať: d. k článku citovanú literatúru; d. k cene daň z pridanej hodnoty; d. do polievky soli; dodané resumé 2. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ povedať na doplnenie, vysvetlenie a pod.: zmierlivo, nebojácne, škodoradostne d.; d. tichým hlasom; d. pár slov; nemám k tomu čo d.; zamyslel sa a dodal; Chcel k svojmu vinšu niečo dodať, ale pre čosi sa zháčil. [R. Čižmárik]; Treba dodať, že takýto dialóg pred spaním nezaznel prvý raz. [J. Puškáš] 3. (čo) ▶ dopraviť (niečo objednané) na určené miesto: d. tovar v stanovenej lehote; d. mäso do predajne; technológiu dodá výrobca; včasné dodanie nábytku; Aká nepríjemnosť, že nám ešte nedodali tie nočné lampy. [M. Urban] 4. (komu, čomu čo/čoho) ▶ dať, poskytnúť ako pomoc: d. potrebné informácie riaditeľovi; d. organizmu vitamíny; pren. Divadlo bez obecenstva sa stáva generálom bez vojska, lebo nemôže dodať šedivému životu miazgy. [Š. Hoza] 5. (komu, čomu čo/čoho) ▶ pridaním vlastnosti al. zvýšením jej intenzity, rozsahu zmeniť al. obmeniť pôvodný charakter niečoho, niekoho; syn. pridať: d. dielu životnosť; d. rokovaniu perspektívnosť; d. niekomu smelosti, sily; d. si odvahu; d. výrobku väčšiu pórovitosť; vegeta dodá jedlu chuť; To si vždy musíš najprv dodať guráž, kým sa ku mne vyberieš? [V. Handzová]; Aby dodal svojim slovám patričnú váhu, vrazil návšteve facku a otvoril jej dvere. [Vč 1979] 6. hovor. (komu) ▶ zhoršiť stav niekoho, uškodiť niekomu: choroba mu dodala; Tá noc mi dodala. [J. Váh]; Iste mu aj strach dodal. [V. Mináč] ▷ nedok. k 1 – 5 ↗ dodávať
dodávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo/čoho) ▶ pridávať k pôvodnému stavu, množstvu a pod., a tým kompletizovať: d. do textu pripomienky redaktorov; d. do jedla bylinky 2. (čo; ø) ▶ hovoriť na doplnenie, vysvetlenie a pod.: ešte dodávam dve vety na ospravedlnenie; Alebo idú do kláštora, - dodáva lakonicky Viktor. [J. Gregorec] 3. (čo) ▶ dopravovať (niečo objednané) na určené miesto: d. mliečne výrobky; zeleninu nám dodávajú pestovatelia; nepriaznivá situácia v dodávaní vody 4. (komu, čomu čo) ▶ dávať, poskytovať ako pomoc: d. telu kalórie; mladým dodával dobré rady 5. (komu, čomu čo/čoho) ▶ pridávaním vlastnosti al. zvyšovaním jej intenzity, rozsahu meniť al. obmieňať pôvodný charakter niečoho, niekoho; syn. pridávať: d. svedectvu vierohodnosť; d. slovám vážnosť; to mi dodáva odvahu; pochvala mi dodáva sebadôveru; To ma posilňovalo a dodávalo mi optimizmu. [P. Bunčák] ▷ dok. ↗ dodať
dodať, -á, -ajú nedok.
1. obch. (čo komu, kam) zásobiť niekoho niečím, doviezť, dopraviť niečo (obyč. tovar) na určené miesto: d. tovar, suroviny, obilie; d. mäso na kontingent;
2. zried. (komu čo) dať, poskytnúť: Zem pomladí sa každej jari a dodá mu (človeku) náruč darov. (Kuk.)
3. (komu, čomu čoho i čo) dať, poskytnúť; pridať (obyč. o nehmotných vlastnostiach): d. niekomu sily, odhodlanosti, vôle, chuti, nádeje, istoty; d. niečomu hodnovernosti; d. niekomu elán;
4. (čo i bezpredm.) doložiť, pripojiť na doplnenie zmyslu, celku (najmä v reči): Nateraz stačí o jeho minulosti dodať len niekoľko slov. (Fr. Kráľ) „Drevo aby ste mi nerozhádzali“ dodal s hrozbou. (Kuk.)
5. hovor. (komu) zhoršiť položenie niekoho, doraziť, zničiť niekoho: choroba mu dodala;
nedok. k 1-4 dodávať, -a, -ajú
dodávať p. dodať
dodávať nedok. 1. dopravovať, dovážať: Oves pánstvo nedorábalo, ale pre telce dodávalo (Brestovany TRN); Śeme nam dodavaju (Smižany SNV) 2. podporovať, zvyšovať: Obedujme f kuchini, mne to dodáva chuci! (Ružindol TRN)
dodávať si nedok. zsl pripúšťať si k srdcu: Ňedodávajte si uš tólko, šak sa panbo aj o váz a o vaše dzeci postará (Bošáca TRČ); Tolko si tú cérinú smrd dodávali, až ích to pochovalo (Brestovany TRN)
dodať dk 1. komu čo, čoho doložiť, poskytnúť, pridať: na ten dom dodal fl 3 (P. ĽUPČA 1540); neni lekáre, by mi dodal lektváre (ASL 1603-04); esste gemu dodal tatik dwa wolj (BYSTRIČKA 1615); k wižiweny nisst dodaty nyemuohol (VELIČNÁ 1724) 2. komu čo/čoho, čo k čomu (o nehmotných veciach) poskytnúť, pridať: žiaľu jej (mamke) dodajte (RL 15. st); (Zajac Ondra) jinym smelosti dodal (OZDÍN 1754 DPB); k tomu (k chorobe) passa neywětssu prjčinu dodala (ŠkD 1775) 3. komu čo doručiť (obyč. list, listinu): gleythy mi tepruow dnes gsu dodany (ORAVA 1539); lyst bude dodan do Sstiawnitcze (D. STRHÁRE 1600); (list) pani a patroncze milostiweg k dodany (PRUSKÉ 1714) 4. doviezť, dopraviť (materiál, potraviny ap.) na určené miesto: drewa ku budowany dodaty (s. l. 1552 E); odeslal ke mne stribro, abich Wasseg Welkomoznosti dodal (MALŽENICE 1619); toto (potraviny a i.) se gesste nedodalo (ŽILINA 1713) 5. odviesť, odovzdať (peniaze, tovar ap.): fl 2 na prwssy termin nedodal (ŽILINA 1691); čo richtár nabraného od ludi i nedodateho ma (BOŠÁCA 1730-31); dodávať ndk k 1: kdo mu strowj dodawal (BLATNICA 1581); k 2: k dobrym rečem rady dodawag (AgS 1708); strach sylu dodáwa (GV 1755); k 4: k nam se gich (slivák) po ridku dodawa (MT 17. st); aby se pilne woda (pri požiari) dodawala (KLÁŠTOR p. Z. 1725); k 5: (peniaze) na zamek dodavati dlužni jsu (ORAVA 1625 U2)