doch dochu pl. N dochy m.
doch dochu m. region. ▶ hromadné dochnutie zvierat: na sliepky prišiel d.; A zajtra bude v humne doch. [B. Tinák]
doch, -u m. hromadné dochnutie, zvierací mor
dochový p. doch2
doch1 m. strsl, zsl hromadné dochnutie zvierat: Aj doh be na ňe (prasatá) poľachki prišou̯ (Čelovce MK); Akí doh zas prišól na tia svine? (Kameňany REV); Nastau̯ doch, fšecki sliepki pozdochali (Bánovce n. Bebr.); Kaď laňi bou̯ ďeďiňe doch, nán ňeostala aňi jenna sliepka (Brodzany TOP)
doch2 m. 1. záh, ztrn viazanica rovnej ražnej slamy omlátenej cepami: Tá rovná su̯áma ostau̯a na ten doch (Kunov SEN); doch (Brodské SKA, Bíňovce TRN) 2. podjav, jtrenč upravená viazanica ražnej slamy na pokrývanie striech: Takí doh bíval z režnéj slami a bolo íh veru na strechu mnoho (Bzince p. Jav. NMV); doch (Bošáca TRČ, Hrušové NMV); dochový príd. k 2: dochová strecha (St. Turá NMV)
doch m slamená otiepka na pokrývanie strechy, doška: za doch na strechach, totyssto kop no 20 fl 10 (ČAČOV 1720); dal sem wikrit na strechu sedem kop dochu (NITRA 1750)
doch p. dach