dobyvačný príd. dobyvateľský, podmaniteľský; útočný, agresívny, výbojný: d-á vojna, d-é plány;
dobyvačne prísl.;
dobyvačnosť -i ž.
dobyvačne prísl.
dobyvačne prísl. ▶ typicky pre dobyvateľa, pre dobyvačné, agresívne, výbojné správanie: Dobyvačne sa jej pozeral do očí. [M. Bátorová]
dobyvačný príd. ktorý rád dobýva, výbojný: d-á povaha, d-á politika, d-á vojna;
dobyvačnosť, -ti ž. túžba dobývať niečo, výbojnosť