dobrovoľný príd. konajúci al. konaný z vlastnej vôle, bez nútenia; svedčiaci o tom, op. nútený, povinný: d. darca krvi; d-é členstvo, d-á disciplína;
dobrovoľne prísl.: d. pracovať, odísť;
dobrovoľnosť -i ž.: princíp d-i
dobrovoľný -ná -né príd.
dobrovoľný -ná -né príd. 1. ▶ konajúci bez donútenia, z vlastnej vôle, na základe vlastného presvedčenia, nie na základe úradnej výzvy, vymenovania a pod.: d. darca krvi; výcvik dobrovoľných sestier, opatrovateliek; dobrovoľní brigádnici, funkcionári, ochrancovia prírody; Poobede sa dobrovoľné posily vytrácajú, ostáva len stolár s pomocníkom. [A. Vášová] 2. ▶ konaný, realizovaný bez donútenia, dobrovoľne; op. povinný: d. odchod; d. hasičský zbor; dobrovoľná prihláška; dobrovoľná organizácia; dobrovoľná spolupráca; dobrovoľná telesná výchova; dobrovoľná dohoda; dobrovoľné členstvo; Prvý, koho uzrel sedieť pri stole, keď sa vrátil z dobrovoľného výletu na onen svet, bol kaplán. [H. Zelinová]
bezplatný za ktorý sa neplatí • neplatený • nehonorovaný: bezplatná, neplatená, nehonorovaná funkcia • voľný • kniž. grátis: voľný lístok na koncert, grátis pohostenie • dobrovoľný (založený na dobrovoľnosti): dobrovoľné darcovstvo krvi
dobrovoľný založený na dobrovoľnosti; uskutočňovaný, konaný slobodne, bez prinútenia (op. nútený, povinný) • nenútený: dobrovoľné, nenútené emigrantstvo; dobrovoľný, nenútený pobyt • slobodný: slobodné rozhodnutie • nepovinný: nepovinný predmet, nepovinné členstvo v organizácii
nepovinný ktorý nie je určený ako povinnosť, ktorý nie je uskutočňovaný povinne (op. povinný) • dobrovoľný: nepovinná, dobrovoľná vojenská služba • voliteľný • výberový • kniž. fakultatívny (pri ktorom je možnosť voľby; op. záväzný, obligátny, obligatórny): voliteľný vyučovací predmet; voliteľná, výberová prednáška • nezáväzný • možný (ktorý sa neriadi záväznou normou, záväzkom a pod.; op. záväzný): prijať jedno z nezáväzných, možných riešení • neobligátny
slobodný 1. ktorý sa môže sám rozhodovať, ktorý nikomu nepodlieha, ničím nie je viazaný, pred ktorým nie sú nijaké obmedzenia, prekážky a pod. (o človeku); svedčiaci o voľnosti, slobode rozhodovania (op. neslobodný): vnútorne slobodný človek • voľný: byť slobodný, voľný ako vták; voľný výber • nezávislý • publ. al. slang.: independentný • independent (neskl.) • emancipovaný: mať slobodné, nezávislé povolanie; nezávislá, independentná mládež; byť nezávislou, emancipovanou ženou • neobmedzený • nehatený: neobmedzená voľba; nehatený rozvoj, priebeh • neviazaný • nespútaný (veľmi uvoľnený): slobodná, neviazaná, nespútaná zábava • dobrovoľný (robený z vlastnej vôle): bolo to jeho slobodné, dobrovoľné rozhodnutie • demokratický (založený na demokracii): demokratické voľby, demokratická krajina
2. ktorý ešte nevstúpil do manželstva • neženatý (o mužovi): slobodný, neženatý mládenec • nevydatý (o žene): zostala slobodná, nevydatá
3. p. nezávislý, samostatný 1
dobrovoľný príd.
1. vykonávaný z vlastnej vôle, bez prinútenia, nenútený (op. nútený, povinný): d. sľub, d-á práca, d-á disciplína, d-á dohoda; d-é členstvo; d-á vojenská služba;
2. vykonávajúci niečo z vlastnej vôle, z vlastného rozhodnutia: d. darca krvi, d. požiarny sbor; d-á sestra ošetrovateľka;
dobrovoľne prísl. bez prinútenia, nenútene: d. odpracované hodiny, zrieknuť sa niečoho d., poddať sa d.;
dobrovoľnosť, -ti ž. konanie z vlastnej vôle
dobrovoľný príd. vykonávajúci niečo z vlastnej vôle: To je dobrovolní vojék (Kameňany REV)
dobrovoľný príd 1. konaný, konajúci z vlastnej vôle, z vlastného rozhodnutia: wodlowali se strany dobrowolneho djlu (RUŽOMBEROK 1598) rozdelenia vzájomnou dohodou; (manžel) dobrowolnym kssaftem manželcze dedowsky statek poručil (SKALICA 1617 E); dobrowolnu swu smrtu chtela vctit smrt Syna sweho (BD 1779) L. d-ým obyčajom, spôsobom dobrovoľne: bratrzi dobrowolnym obyczayom se zmlowili (P. ĽUPČA 1558); stalo se porownania mezy bratry dobrowolnjm spusobem (V. BOCA 1773) L. zatyowi dawam tento cessional anebožto dobrowolny list (ZBOROV n. K. 1794) práv doklad o odstúpení majetku 2. dobroprajný, dobrosrdečný: wždy gsem tobě byl dobrowolny (WU 1750); -e prísl k 1: wyznaly su dobrowolne (ŽK 1459); dobrowolne, bez žadneho sileny (ĎURČINÁ 1551); mi se ručime dobrowolne (VRBOVÉ 1633); nahodu a ne schwalne a dobrowolne statky od panstwy wpadli (HRANOVNICA 18. st); -osť ž 1. vlastná vôľa, vlastné rozhodnutie: ta wecz ponesla se skrz dobrowolnost obidwuch stran pred wrchnost (RUŽOMBEROK 1568); pohledagicze na dobrowolnost geho (priateľa), gesste to (obstávku) sem nevczjnyll (BODICE 1622 E); jestli dobrowolnost a slobodu moju za múdrosťi hrích pokládaš (BR 1785) 2. dobroprajnosť, žičlivosť: benignitas: dobrowolnost (KS 1763); sstweraké strylki proty prwnym nachylnosťám márnej chwáli: 1. Umysel k samég božj dobrowolnosti obracowat (BlR 18. st)