dobrovoľník -a mn. -ci m. kto dobrovoľne niečo vykonáva: slovenskí d-i (z r. 1848 – 49); prihlásiť sa k d-om;
dobrovoľnícky príd.: d. zbor
dobrovoľnícky -ka -ke príd.
dobrovoľnícky -ka -ke príd. ▶ vzťahujúci sa na dobrovoľníka; typický pre dobrovoľníkov; zložený z dobrovoľníkov: d. zbor; dobrovoľnícka armáda; Jedni písali dobrovoľnícke piesne, vyzývajúce do boja, iní elegicky snívali na rumoch prítomnosti o zašlej sláve predkov. [A. Matuška]; Ľud potrebuje legendu: Janeček v myjavskom kroji a v nádhernom operenom dobrovoľníckom klobúku. [V. Mináč]
dobrovoľník, -a, mn. č. -ci m. kto sa na niečo dobrovoľne zaviaže, kto dobrovoľne niečo koná; dobrovoľný vojak: (Janko) sa roku 1848 ako dobrovoľník chytil zbrane. (Lask.);
dobrovoľnícky príd.: d. dôstojník, d. sbor, d-e vojsko;
dobrovoľníctvo, -a str. dobrovoľná služba