dobrovoľníčka -ky -čok ž.
dobrovoľník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ kto sa z vlastnej vôle, z vlastného presvedčenia prihlási k vojsku, k armáde: povstalecký d.; mobilizovaní, protifašistickí dobrovoľníci; slúžiť, bojovať ako d.; vyznamenať sa v radoch slovenských dobrovoľníkov (v rokoch 1848 – 1849); légie československých dobrovoľníkov; prihlásiť sa, dať sa k dobrovoľníkom; organizovať, verbovať dobrovoľníkov do boja; Po príchode dobrovoľníkov do Košíc sedel už pokatolíčený kaplán Jonáš na košickej fare. [V. Mináč]; V devätnástom roku českí četníci, ktorí nastúpili po maďarských žandároch, zháňali dobrovoľníkov. [M. Ferko] 2. ▶ kto dobrovoľne niečo vykonáva, niekomu niečo pomáha robiť: stovky dobrovoľníkov pomáhajúcich pri hasení požiaru; na stavbe pracujú aj brigádnici dobrovoľníci; Ďalší vývoj očkovacej látky vyžaduje pokusy na dobrovoľníkoch. [LT 1998]; Keď nestihli trolejbus odtiahnuť ani pomocou desiatok dobrovoľníkov, privolali autožeriav. [Vč 1964] ▷ dobrovoľníčka -ky -čok ž.: dobrovoľníčky z krízového centra