dobrosrdečný príd. kt. je dobrého srdca; svedčiaci o tom, dobromyseľný, dobrácky, dobrodušný, dobroprajný: d. ľud, d-á povaha;
dobrosrdečne prísl.: d. povedať;
dobrosrdečnosť -i ž.
dobrosrdečnosť -ti ž.
dobrosrdečnosť -ti ž. ▶ preukazovanie, želanie dobra ľuďom; syn. dobromyseľnosť, dobroprajnosť, žičlivosť: familiárna d.; prejav pohostinstva a dobrosrdečnosti; oplývať dobrosrdečnosťou; Svojou odvahou, dobrosrdečnosťou a spoľahlivosťou si získa nielen deti. [InZ 1999]
dobrosrdečný príd. priateľský, dobrácky, dobrého srdca: d. človek, d. tón, úsmev, d-á povaha, d-á tvár, d-é dieťa;
dobrosrdečne prísl.: d. hovoriť;
dobrosrdečnosť, -ti ž.
dobrosrdečnosť ž. zried. dobráckosť, žičlivosť: To je velká dobrosrdešnošč od neho (Kameňany REV)