dobroprajný príd. dobrosrdečný, dobrácky: d. človek, úsmev;
dobroprajne prísl.;
dobroprajnosť -i ž.
dobroprajnosť -ti ž.
dobroprajnosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, kto iným preukazuje al. želá dobro, kto je iným priaznivo naklonený; syn. dobrosrdečnosť, žičlivosť: rodičovská d.; d. starej dámy; Vaše šašoviny trpí len vďaka dobroprajnosti a benevolencii predsedu tribunálu. [G. Murín]
dobroprajný príd. želajúci iným dobré, žičlivý, prajný: d. človek, d-é srdce (Ráz.), d-é oči (Heč.); Začul Môcik pokojný, dobroprajný hlas ženy. (Taj.);
dobroprajnosť, -ti ž.
dobroprajnosť [-prej-] ž žičlivosť, náklonnosť, priateľskosť: kterj (nepriatelia) z prjčiny tweg se hněwagu proti twým odpornjkům, hleď k skutečneg dobropregnosti pohnuti (MPS 1777)