dobročinný príd. sledujúci dobro, humánny: d-á inštitúcia, d. cieľ;
dobročinne prísl.;
dobročinnosť -i ž.
dobročinný -ná -né príd.
dobročinný -ná -né príd. ▶ preukazujúci dobro, láskavosť voči niekomu; majúci humánne ciele; venujúci financie al. vecné dary na humánne ciele; určený na humánne ciele: d. ústav, spolok; d. koncert; dobročinná inštitúcia, organizácia; dobročinná lotéria; Na plese sa odštartuje dobročinná akcia Zdravé deti - zdravý národ. [Sme 1999]
dobročinný zameraný na dobročinnosť; poskytujúci, robiaci dobročinnosť • charitatívny: dobročinná, charitatívna organizácia • benefičný: benefičný koncert, benefičné podujatie • humánny • humanitárny (zameraný na človeka, sledujúci jeho dobro): humánne, humanitárne ciele • ľudomilný • ľudomilský • filantropický: robiť ľudomilné skutky • zastar.: blahočinný • dobrodejný
milosrdný prejavujúci súcit, pochopenie, lásku, zľutovanie voči iným, obyč. trpiacim, biednym (op. nemilosrdný, krutý): milosrdný Boh • dobročinný • samaritánsky (ktorý nezištne pomáha iným): konať milosrdné, dobročinné, samaritánske skutky • súcitný • zhovievavý (op. bezcitný, krutý): mať milosrdné, súcitné srdce; milosrdný, zhovievavý sudca • dobrý • láskavý: milosrdný, dobrý, láskavý vládca
dobročinný príd. robiaci, preukazujúci dobrodenie; majúci humánne ciele: d. človek; d. cieľ, účel; d. koncert, d-á akcia, zbierka, d-é predstavenie;
dobročinne prísl.: d. vystupovať;
dobročinnosť, -ti ž. preukazovanie dobrodenia
dobročinný príd. zried. preukazujúci dobrodenie, sledujúci humánne ciele: Takého dobročinného človeka ňeni je na široko-ďaleko (Bošáca TRČ); Dobrošiní spolog založeľi (Kociha RS)
dobročinný príd kt. preukazuje dobrodenie: (človek) hotowu mel w nuzi sweg pomoc od lidj dobročinnjch (LKa 1736); -osť ž preukazovanie dobra: (posol) přijatý jsouce s radostí, s ochotnou dobročinností (PiS 1666); gemu dobročinnost materinsku dokazat chcem (TRENČÍN 1742); bratrj na dobročinenost (!) nezapomjnagte (Le 18. st)