dobrý príd
1. vyhovujúci požadovaným nárokom najmä pracovným; dôkladný, náležitý, schopný, silný: na ty penyze aby dobryho koncionatora drzely (PARÍŽOVCE 1564 E); (dcéra) ma dosti ssyat, ay robotnycza gest dobra (V. ČEPČÍN 1661); yak na dobreho sluzebnika zaleži, swu wernost zadrzal (s. l. 1718); počkag, pane, teras ty ga dam pokog, ale maly čas wystogi, že prigdem s dobrimy chlapy (TURIEC 1746); bellipotens: dobry bogownjk; informare oratorem: dobrého rečnjka uďelati z ňekoho; literatus: umely, učeny, dobry žák (KS 1763)
L. pěkně pjssess, máss pěkné pjsmo, dobru ruku (WU 1750) pekný, úhľadný rukopis
2. (o ľuďoch a ich konaní) mravne vyhovujúci; poriadny, príkladný, čestný, šľachetný: ti lide dobry su nam radili a hrozili, abychme tu wiecz na dobre lidi spustili (VARÍN 1485 SČL); w tomto nassem vrade chceme dobre wecy welebity a zle tupiti (P. ĽUPČA 1564); nigdhy geden zly czlowek dobreho potupity nemoze (ŽABOKREKY 1567 KL); dczery powynowatj budu bratri pekne a krasne spolocžne medzj dobre lydy wydati (L. TRNOVEC 1604); Dora Pawlowie dobri a prikladny ziwuot wiesty bude (VELIČNÁ 1724)
L. w tu przi wstupili su dobri lide a nassli su toho statku 12 zlatich hotowich (ŽK 1477) práv vážení občania, ktorých rozhodnutie malo právnu záväznosť, arbitri; dobry sem buog bogowal, bech gsem dokonal, wyru sem zachowal (BAg 1585) náb žil som podľa prikázaní; paklý gsme w čem poblúďili, napraw nás, Pastýri dobrý (CC 1655) bibl o Kristovi; d-é meno, d-á povesť česť, spoločenská vážnosť, autorita: abychom skrze takowu necžistotu a hriech sodomsky nassu pocztiwost, dobre gmeno nestratili (BAg 1585); neweducze žadneg gyneg weczy, ktera by gegych dobru powest a pocztiwost russytj mela (BELÁ 1596); d. svedok, d-é svedomie, svedectvo práv hodnoverný, právne preukazný: yakowe dobre swedomi magi o tu Suchu dolinu (s. l. 1576); na dobreho (!) swedectwy statečzneho čloweka ustanowyl (RADVAŇ 1702); koho bi vedel dobriho swetka (KRUPINA 1729); vedľa (podľa) svojho d-ého svedomia, na svoje d-é svedomie, pod svojím d-ým svedomím, pod (svojou/našou) d-ou vierou práv na svoju česť, miestoprísažne: y znal gest pod swu dobru vieru a przysahu takto (ŽK 1517); beze wsseho odkladany aneb wymluwek pod dobru wyru nassy zaplatiti yak nayprwe byti musse (L. ONDRAŠOVÁ 1571); slibugete-li take pod zawazkem a na wasse dobre sumneny polepsseny žiwotow wassych (BAg 1585); Thomas Betelon wyznal a wyslowyl pod swym dobrym sumnenym (S. ĽUPČA 1603); my take wedle dobreho nasseho swedomy wiznawame (BRATISLAVA 1681 E); podla sweho dobreho swedomja a dussneho spassenja takowy hnog spolu y z wywezenym musy ssaczowat (BOLEŠOV 1735); swedek pod swim dobrym swedomym wedle prysahy nech wizna (NECPALY 1749)
F. po lawičce w blate zlý y dobrý se matie (SiN 1678) hľadanie správnej cesty je pre každého ťažké; (Boh) chtegice gisteho welikeho hrissnika na dobru cestu obratit, wiwedel ho w čass witrženj misli do pekla (SF 18. st) náb priviesť k cnostnému životu; Cicero widice, že by Caliu, cloweka gisteho wiceg ze swu reču žalowal nežly branyl, uctiwe rekl: Calius ma dobru ruku prawu, ale zlu lewu (MC 18. st) je len čiastočne spravodlivý
3. vyhovujúci kvalitou (chuťou), vhodný pre daný účel; výborný, hodnotný, kvalitný: toto take dobre gest: rerychu zelenu warziti w koziem mlecze a tez piti rano a weczer (UHROVEC 1545); (Demiter) gemu ziednal gedno dobre ffutro (D. STREHOVÁ 1600); daly su mu predne ostre naučeny, yak powedane dobru sskolu (S. ĽUPČA 1605) prísne ponaučenie; wezmj kwetu a wrssku pelinku gednu libru, potom pričin k tomu dobreho cukru (RN 17.-18. st); ploty gak uwratnje tak y bočnje spoločne wedle proportye magy se dobrye držat (LIPTOV 1716); prihotoweny obed dobry (KB 1757) výdatný; oni pak dobrím ješťe wekem wládnú (BR 1785) sú v rozkvete síl;
x. pren aby na gazik welmo rozpussteny kantar dobri wložitj račili ((PUKANEC) 18. st) obmedziť v rozprávaní
L. zanechal sem pak sribra luotou 14, wsak dobrej probj (BREZNO 1599) čistej, rýdzej; winicu nedal bych za dwetiszicz zlati, ponewadž gest w dobreg robote (KRUPINA 1651) kvalitne obrábaná; d. peniaz, toliar, zlatý, zlatý d-ej váhy, d-ej mince (na/v d-ej minci/monete), d-ej sumy (na d-ej sume) majúci stanovený, určený obsah drahého kovu: Sstephan dluzen gest bratru swemu wlastniemu dwadczeti a pieth zlattych dobrych a sprawedliwych; Melichar poruczil sto zlatich czerwenich dobrey wahi kremniczkich (ŽK 1469; 1508); Janos Plati y z pany manzelku swu zuplnie tiech tristo zlattych dobrey mincze y wazney hotowo wzali (P. ĽUPČA 1562); navrhali na nas čtyristo penis zlych, že nestali za nic a my ubozi lidie museli sme tolikieš dobrych dat (LISKOVÁ 16. st LP); od Alazowskeho sedliacztwa polozila hotoweg summi osemdesat tolarow dobrych a dwanast czerwenich zlatich (TURIEC 1637); (na kotol) brat nagstarssy dal flor. quindecim dobreg summy (BYSTRIČKA 1665); wizdwihla som dwesto zlatich w dobreg cisarskeg minczy (VRBOVÉ 1689); zobrala som f 100 na dobreg summe (P. BYSTRICA 1689); prigal sem od predgmenowaneg panyeg zlatich nemeczkich 70 w dobreg striberneg monete (KRÍŽOVANY 1768); d-ým právom, spôsobom, v d-om spôsobe ako sa patrí, poriadne, v poriadku: hospodarstwy wsselike aby mohlo od W. Oswicenostj w dobrem spůsobu cžasem swym nalezene byti (BYTČA 1613); to abi se skrze lidi statecnich revidowalo a wssecko spusobem dobrim (KRUPINA 1684); ja Jan, neboheho Ondreja Kunika pastorok, dnu napsanu luku, kteru sem až posawat užiwal dobrim prawom, pusstam (LIPTOV 1740)
F. maecenas: milownjk dobreho umeňá (KS 1763) krásneho umenia
4. (o postavení človeka v triednej spoločnosti) urodzený, vznešený, vyberaný, panský: pan Waczlaw tu gistu summu cztyrista zlattych zuplna a docela wyplnil a zaplatil yako pan a czlowiek dobry (ŽK 1472); dobrych a cztyhodnych vroczenych panow k tomu sem wywolyl (PARÍŽOVCE 1564 E); sami o tom dobre wieme a swečime, že on dobrj pan (farár) zrownane učinil s panom Paulom Buzakom strany domu (BÁTOVCE 1631); bene natus: dobreho rodu; elegans in cibo: dobry stúl držjcy; hospitalitas: dobre prigjmánj hosťúw (KS 1763)
5. dobrotivý, žičlivý, láskavý, vľúdny, prívetivý, milý, oddaný: Wassey Milosti prosym yako pana a pritele sweho dobrzeho (TOPOĽČANY 1559); Wassi Welikomoznost dobru pritelkini biti uznawam (SKALA 1639); nikdy k neg dobra nebude, pokyal to nebude robiť, cžuo ona (KRUPINA 1716)
L. racz nas (Bože) dobrye skoncyenye poslacy (V-V 14. st) dopraj nám šťastlivú smrť; prosyme, raczte toho (dlh) w dobree wuoli doczasu ponechati (KEŽMAROK 15. st) na pokoji; Linhart ma a bude miti mocz s tu zienu cziniti podle swe dobre wule (RUŽOMBEROK 1550) podľa vlastného uváženia; za geho dobru wuly mam gemv daty patnaste baranow (MADOČANY 1569) za žičlivosť, náklonnosť; porucžiam Gyrzikowy, synu memu, manzelku swu, aby s nim žiwa byla w statku tomto do gegi dobreg wuole (ŽILINA 1601) kým tak bude chcieť; gedneg y druheg stranki poctiwost abi na miste bila, abi w dobru wuoli wešli (Z. PODHRADIE 1630) sa pomerili; zahradu po mogeg dobreg wulj nedal bych gi (!) za fl 400 (KRUPINA 1651) ani pri najlepšej vôli; že sa y s toho sweta w dobreg wuoly od sweho manžela odebrala (L. MIKULÁŠ 1760) v dobrom, pokojne; hilaritas: weselost, dobrá wúla (KS 1763) veselosť; postoj, má milá Anička, buď powolná, neb mne prišla dobrá vóla (PV 1782) zažiadalo, zachcelo sa mi; d-ej vôle, mysle byť, d-ú vôľu mať byť veselý, bezstarostný: dobreg wuli buď (KB 1757); fac te hilarem: meg dobru vúlu (KS 1763); poď sem, napime se spolu a majme už dobrú volu (PV 1761-81); d-ú vôľu mať ku komu, ukazovať komu prejavovať náklonnosť, priazeň, láskavosť: mistr Jan magicz dobru wuoli k tey syrotie Barbore, duom a statky hospodarske wzdal gest (ŽK 1485); mne dobru wuoli a krestansku lasku mudry a oppatrny muž vkazowal (RUŽOMBEROK 1571); z d-ej vôle, d-ou vôľou dobrovoľne, bez nátlaku: Lukacz prodal ffoytstwie w Domanizi z sweg dobrey wuole (ŽILINA 1472 SČL); (J. Kráľ) swu dobru wuoli zeznal przed nami (KŽ 14. st); d. Bože, družina, pane, človeče, priateľu dôverné oslovenie: dobra druzino, nepomahaite a nefolguyte gemu (SKALICA 1432 SČL); můg mili krestiansky dobri pritely; mug mili dobri člowecže (TC 1631); o, moj Bose, moj dobri Panye (DŽ 1752); o, Bože dobry, gak ti gest to welika hostina (MS 1758)
6. komu, čomu; dľa čoho; proti al. k čomu; na čo, za čo prinášajúci úžitok; užitočný, prospešný: zdrawy, sstesti y mnoho ynich dobrich weci Wassi Oppaternosti winssugi, pane richtari (SIELNICA 1574); biwssy y moga krawa tak dobra yako y druha na mljeko (KRUPINA 1695); veronica u winie warena a pita gest prawe dobry kus proti porusseneg slezine (HL 17. st); frugi: dobri, užjtečnj (AS 1728); koren lilyovi dla dihawicse y dla kaslu suheho jest dobry (RO 18. st); malo studeni mag dobri gest, ale welmi studeni sskodliwy (PR 18. st)
7. priaznivý, príjemný, vyhovujúci, kladný: po(pro)ste mileho Pana Boha za dobre powetrze (SM 1479 E); Vassie Milost ste mne na tho daly odpoviedth dobru (ZAVAR 1530 E); domow k nam z dobrymi a weselymi nowynami we zdrawi se nawratily (SKLABIŇA 1612); Van Stiphout chír dobrý priňesél (BR 1785)
L. wessel, neriekagycz žadnemu any dobreho, any zleho slowa (s. l. 1654) nič nepovedal; (Alžbeta Adamčíková) rada by dobri poradek za žiwota sweho učinit (PREŠOV 1695) práv testament; origanum: dobra misel (NP 17. st) bot pamajorán obyčajný Origanum vulgare; proti dobreg nesstowiczi wezmi howazi legna nowe (LR2 17. st) med nepravým ovčím kiahňam; dobre o nem zmjssleli a wssecko na dobru stranku wykladali (LKa 1736) po dobrom; indifferens: obecná wec, any dobrá, any zlá, bez rozeznáňa, nerozdylny (KS 1763) neutrálny, indiferentný; d. deň, večer, d-á (-ú) noc pozdravy a želania: slussbu a dobry den wskazugem wam (ŠÁŠOV 1579); Bohu te porúčim, vinšujemť dobrú noc (PV 1603); dobry wečer (KS 1763); dobra noc, dobra noc, muj mily Andrišku (PV 18. st); d-ými rečami, d-ou rečou, d-ým slovom urobiť, dosiahnuť niečo presviedčaním, nenásilne: ten muz, czy byl dobytek, musy to platiti, gestli nemuoze dobru rzeczy od nieho wymluwiti (ŽK 1473); gedného každého s nych ozbrogil, ne z ozbrogenjm sstjti a kopij, ale z rečami welmy dobryma (KB 1756); (k) d-ému, šťastlivému koncu, na d-ú stránku priviesť, (v) d-ú stranku obrátiť, položiť čo, d. koniec učiniť prijateľne doriešiť: vczinili su zmluwu a konecz dobry mezy Czmelem a Zydkem (P. ĽUPČA 1536); o to vsylowat budeme a chczeme az dobremu konczy prywesty (HLOHOVEC 1559); ta wecz bi mohla ku dobremu konzy priwedena bity (BREZNO 1590); prosym mu causu tuž na dobru stranku a ku sstastlywemu koncy prywesty (B. ŠTIAVNICA 1600); werjm a vffam, že mogj a geho prozbu w dobru stranku položite (HALIČ 1612); verime, že Vaša Urozena Milost rača našu žadost dobru stranku obratiti (HÁMRE 17. st LP)
8. (o vzťahu, stave) nenarušený, pevný, stály, zdravý: pre nassy dobrie przitelstwo aneb susedstwo to vczynite (BOJNICE 1561 U2); Balcier Smrtnyk a Gasspar Sykora se zmerilj a zas w dobre pratelstwy wessly (S. ĽUPČA 1603) spriatelili sa; mnozy vždycky pri dobrém zdrawy gsu (MP 1718); zadrzis hrozno, figi a wlaske orechy dluho dobre, gestli ge do wlastnich gegich listkow obwineš (PR 18. st)
L. Nemlath, vgecz dobrey pameti Martina Nemlata (ŽK 1473) (o mŕtvom) na ktorého v dobrom spomíname;
x. adm pri (v) d-ej pamäti, d-om rozume, d-ej pamäti, d-ého rozumu, za d-ej pamäti duševne zdravý; práv schopný právoplatne rozhodovať: Sstephan Ssokot, gsa nemoczen, ale gesstie dobre pamieti a vplneho rozumu vczinil gest poruczenstwie ze wssech statkuow swych (ŽK 1507); ya czož bych kolwek w dobrey pameti poruczyl w testament za dussu mu (P. ĽUPČA 1509); ya Ondreg Sperzen, aczkoly na tiele neduzywy, wssak z boze mylosty dobreho rozumu, swu wulj posledny oznamugy (ŽILINA 1566); Beno Benco za dobreg pamaty sweg a w dobrém zdrawy vczynil w swem statku rozdyll sprawedliwy mezy siny swimy (P. ĽUPČA 1585); ya Ondrey Czwekl pry dobrey pamety mey vmienil sem poradek mezy pratelmy mimy a manzelku mu strany statečzku vczinit (ŽILINA 1590); mentis compos: pri dobrem rozumu (NP 17. st); d-ého zdravia priať, vinšovať, žiadať komu; v d-om zdraví byť žiadať koho želacie formuly v listoch: s tym was w dobrzem zdrawy byti zadam (STREČNO 1548); prytem dobreho a dluheho zdrawy Wassi Milosti od Pana Boha zadame (MARTIN 1583); zdrawi dobreho, pokoge žadostiweho s požehnanim Pane W. M. winssugem (VÍGĽAŠ 1666); v d-ej pamäti, známosti, vedomosti mať, držať čo, d-ú vedomosť, známosť mať o čom jasne, zreteľne sa pamätať, vedieť: W. M., raczite w dobrey pametj metj, gako mug pan Erssek, Geho Milostj, bol mne roskazal (PRÍBOVCE 1565 KL); kterych (spolumešťanov) Vassa Oppatrnost v dobreg znamosty mate (BLATNICA 1587); však já o tom, má najmilší, dobrú známost mám, že u tobe ustavične (líte) soky mám (ASL 1603); ya nemuozem o zadnych dlhoch dobru a gistu wedomost maty, ponewadz niekteri dlznicy su w nemeckem tabore (MALŽENICE 1621); mam w dobrej wedomosti, že Zoffia zemrela (LEDNICA 1669); infixum est animo: w dobrég pamati držal (KS 1763)
9. v spoj. s podst. m. miery al. množstva má zosilujúci význam a vyj. jej prekročenie al. prinajmenej naplnenie: swedek wydel yhlu stryebornu, bywsse na dobru pjat zdluže (TURIEC 1671); wssecko miessag spolu za dobru chwilečku (RT 17. st); owyecz tess dobri krdel zostalo (D. MARIKOVÁ 1719); Lobodass Mattyassowy kone z ffurom gednim drewa za dobry čas na czeste stalj (MARTIN 1734); do rakssianskych luk na sstirý radký dobré zakosili Nyarousstj (RAKŠA 1756); gisty cysar, nenawidice pochlebnikuw, gednomu poliček dobry dal (MC 18. st)
L. David Krayczy hnedky yu odssnurowal a czeczky do swogey dobreg wule gey naminal (V. ČEPČÍN 1660) do sýtosti
P. tpn villa Dobroduk (pri Nitre 1111 CDSl); Villa Dobran (v Trenčianskej 1113 CDSl); ad montem Dobrovada (Dobrá Voda pri Trnave 1262 VSS)