doba -y dôb ž.
1. dlhší čas, časový úsek, obdobie, čas (význ. 2): naša d. súčasnosť; dieťa svojej d-y svojho veku; pracovná d., vhodnejšie prac. čas; skúšobná d., vhodnejšie skúšobná lehota; → bronzová d.;
pren. zaspať d-u zaostať
2. odb. jednotka rytmu, taktu: hud. ľahká, ťažká d.;
dobový príd. typický pre istú dobu: d. názor;
dobovo, dobove prísl.: d. podmienený;
dobovosť -i ž.
dobovo, dobove prísl.
dobovo, dobove prísl. ▶ charakteristicky, typicky pre istú dobu, pre isté obdobie: vyjadrovať sa d.; d. príznačný názov; d. determinované myšlienky; d. prevládajúci literárny prúd; d. profilovať literatúru posledných rokov [P. Števček]; Podstatou jeho diela je aj zodpovedná práca s dobovo panujúcou výtvarnou konvenciou. [LT 1998]