doberman G a A -na pl. N a A -ny A hovor. i -nov m.
doberman -na pl. N a A -ny A hovor. i -nov m. ⟨VM⟩ ▶ veľký strážny, policajný a pracovný pes s tmavohnedou al. čiernou krátkou srsťou (podľa nemeckého chovateľa K. F. L. Dobermanna): silný, cvičený, agresívny d.; brechot dobermanov; šteniatka dobermana; chov dobermanov; Z bočnej uličky sa prihnal doberman, veľké čierne teľa bez náhubku. [LT 1991] ▷ dobermanka -ky -niek ž.: chodila na výstavy s dobermankou
doberman -a m. ‹VM› kynol. plemeno služobného psa čiernej al. hnedej hladkej srsti, pre učenlivosť a odvahu vhodné na pátracie a obranné úlohy (podľa durínskeho chovateľa K. F. L. Dobermanna)