doba doby dôb ž. 1. ▶ istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek; syn. obdobie, éra, epocha: naša d. súčasnosť; moderná, pokroková, priaznivá d.; rímska, cyrilo-metodská d.; osvietenská, baroková d.; predhistorické doby; atmosféra, pozadie, príznak doby; duch, obraz, tvár doby; žijeme v dobe počítačov; dieťa svojej doby predstavujúce, nesúce typické znaky obdobia, v ktorom žije; Chaotická doba poznamenala aj nás chaotickými vzplanutiami. [H. Zelinová]; geol. ľadová d. studené obdobie starších štvrtohôr; archeol. kamenná, bronzová, železná d. obdobia praveku, keď sa vyrábali a používali nástroje z kameňa, bronzu al. železa
2. ▶ istý stanovený, určený časový úsek, vhodnejšie čas, lehota, obdobie: pracovná d. vhodnejšie pracovný čas; skúšobná, reklamačná, záručná d. vhodnejšie lehota; prevádzková d., d. výroby, výstavby vhodnejšie čas, obdobie; minimálna d. sporenia vhodnejšie čas, obdobie; d. splatnosti vhodnejšie čas; pracovný pomer na určitú, neurčitú dobu vhodnejšie čas
3. hud. ▶ základná jednotka rytmu, taktu: ľahká, ťažká d.; prvá d. druhého taktu
4. lit. ▶ jednotka, ktorou sa meria trvanie slabiky (krátka slabika je ľahká doba a dlhá slabika je ťažká doba)
◘ fraz. byť poplatný dobe príliš podliehať vplyvu oficiálnej mienky; kráčať/držať krok s dobou myslieť, správať sa pokrokovo; predbehnúť svoju dobu vyniknúť nad ostatnými vo vedomostiach, v uvažovaní a pod.; zaspať dobu zaostať
▷ dobička -ky -čiek ž. zdrob. expr. k 1: A doba-dobička, v ktorej si žil? Prezraďže nám, kedy si to vlastne žil? [J. Lenčo]