doživotie -ia s. obyč. v spoj. na d. na obdobie do konca života: odsúdili ho na d.; hovor. dostať d. doživotný trest;
doživotný príd. trvajúci do konca života: d. príjem;
doživotne prísl.
doživotný -ná -né príd.
doživotný -ná -né príd. ▶ trvajúci do konca života: d. príjem, dôchodok; doživotná držba, renta; doživotná moc; d. trest, žalár; doživotné väzenie, otroctvo; doživotné užívacie právo; doživotné priateľstvo; d. správca, diktátor; mnohé úrazy zanechajú doživotné následky; má doživotnú pamiatku na čele; doživotný mandát [LT 1998]
doživotný ktorý trvá do konca života: doživotné väzenie, byť doživotným mrzákom • zastar. dosmrtný: odsúdiť niekoho na dosmrtný trest, žalár
doživotný príd. trvajúci do konca života, až do smrti: d. dôchodok, d. trest, d-é väzenie;
doživotný príd. csl trvajúci do konca života: Dostál doživotní árešt (Kameňany REV) L. doživotne pravo (Stanča TRB) - zaopatrenie rodičov do konca života; doživotne prísl.: Za tú vraždu ho occúdzili doživotne (Brestovany TRN)
doživotný príd trvajúci do konca života: laska spogila ho w dožiwotni zwezek z Marii (SJ 18. st)