doživotie -ia s. obyč. v spoj. na d. na obdobie do konca života: odsúdili ho na d.; hovor. dostať d. doživotný trest;
doživotný príd. trvajúci do konca života: d. príjem;
doživotne prísl.
doživotie -tia s.
doživotie -ia s. obyč. v spojení na doživotie ▶ na obdobie do konca života: odsúdiť, byť odsúdený na d.; trest mu zmenili na d.; hovor. dostať d. doživotný trest; môžu ho poslať na doživotie do väzenia [NP 1987]
doživotie s. zried. obdobie do konca života: Na doživocié bóv Opolde, ale zemrev skór (Bučany HLO); doživocié (Bošáca TRČ)