dožiť -je -jú dok. skončiť život, prestať žiť: d. svoj život v pokoji;
nedok. dožívať -a
// dožiť sa
1. (čoho) i dožiť (čo i bezpredm.) žitím dosiahnuť, zaživa sa dočkať: d. sa vysokého veku, d. sa víťazstva; ned. do jari; ja ešte d-m synovu promóciu
2. zažiť, dočkať sa: d. sa sklamania, prekvapenia;
nedok. dožívať sa, k 1 i dožívať
dožiť sa -žije sa -žijú sa -ži sa! -žil sa -žijúc sa -žitý -žitie sa dok.
dožiť -žije -žijú -ži! -žil -žijúc -žitý -žitie dok.
dožiť sa -žije sa -žijú sa -ži sa! -žil sa -žijúc sa dok. (čoho) 1. ▶ žitím dosiahnuť, zaživa sa dočkať: d. sa vysokého veku, staroby; d. sa osemdesiatky; nedožil sa synovej promócie; dožila sa pravnúčat; nedožil sa konca vojny; d. sa víťazstva, slobody; Chradol som. Nebol som si istý, či sa dožijem nového dňa. [J. Lenčo] 2. ▶ čakaním dosiahnuť uskutočnenie niečoho, stať sa účastníkom, svedkom niečoho; syn. dočkať sa, zažiť: d. sa vytúženej chvíle; d. sa nepríjemného prekvapenia; nerád by som sa dožil dňa, keď prídeš o prácu; čoho sme sa to dožili!; toho sa nedožiješ nedočkáš; Rád by som sa dožil toho, že namiesto nenávisti a nevraživosti zavládne medzi ľuďmi znášanlivosť. [Mo 2000] ▷ nedok. ↗ dožívať sa
dožiť -žije -žijú -ži! -žil -žijúc -žitý -žitie dok. 1. ▶ skončiť život; prestať žiť; syn. umrieť, zomrieť: chudák, už dožil; pren. žánre, ktoré dožili svoj vek, svoj literárny život [D. Slobodník] 2. (čo; ø) ▶ byť nažive do určitého času, dosiahnuť určitý vek (až po smrť), prežiť: d. svoj život v ústraní; pokojne d. zvyšok života; d. jeseň života v penzióne; nevieme, či do rána dožije; starký nedožil do jari; ak dožijem, prídem; Chcem dožiť pri synovi ako človek. [D. Tatarka] 3. zastar. (čo) ▶ žitím dosiahnuť niečo, dočkať sa, dožiť sa niečoho: d. vysoký vek; nedožil dcérinu svadbu; dúfal, že dožije lepšie časy ▷ nedok. ↗ dožívať
dožívať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa nedok. (čoho) 1. ▶ žitím dosahovať (určitú časovú hranicu): d. sa v zdraví osemdesiatky; d. sa vysokého veku; korytnačka sa dožíva až dvesto rokov; rastliny sa dožívajú rôzneho veku 2. ▶ čakaním dosahovať uskutočnenie niečoho, stávať sa účastníkom, svedkom niečoho; syn. zažívať: d. sa radostných chvíľ, prekvapení; nakoniec sa dožíva sklamania ▷ dok. ↗ dožiť sa
dožívať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (čo; ø) ▶ končiť život, existenciu: d. svoju starobu, jeseň života; d. svoj strastiplný život; Nesťažujem si, ale pomaly dožívam. [V. F. Šikula]; V žiali som dožívala svoj preťažký vdovský údel. [L. Ťažký] 2. ▶ prestávať existovať, fungovať, strácať hodnotu, upadať, pustnúť: staré domy už navidomoči dožívajú; dožívajúce auto; dožívajúca sláva; tradície skôr dožívajú ako prežívajú [NP 1988]; Osvietenský racionalizmus v tom čase dožíval aj na oneskorenom Slovensku. [J. Darovec] 3. (čo) ▶ zaživa dosahovať niečo, dožívať sa: málokto dožíva takýto vysoký vek ▷ dok. ↗ dožiť
nedožitý -tá -té príd. ▶ (často o ľudskom veku) ktorý nebol žitím dosiahnutý: nedožité životné jubileum; zomrel vo veku nedožitých šesťdesiatich rokov; pripomíname si nedožité osemdesiate narodeniny umelca; Ľudia sa vracajú k svojim nedokončeným oblúkom mosta, snom a nedožitým predstavám. [L. Ballek] ▷ ↗ i dožiť
dočkať sa čakaním stráviť dlhší čas do konca niečoho • vyčkať • počkať: asi sa ich návratu nedočkám, asi ich návrat nevyčkám, nepočkám • prečkať: prečkali roky biedy v pokore • dožiť sa (zaživa sa dočkať): dožil sa synovej promócie • zried. dočakať sa
dožiť p. umrieť
dožiť sa p. dočkať sa
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)
dožiť, -žije, -žijú dok.
1. prestať žiť, zomrieť;
2. (čo i bezpredm.) byť nažive do určitého času, živý sa dočkať niečoho, zažiť: Či sa on kedy nazdal, že dožije takýto večer? (Kuk.) Dožila hrozný úpadok syna. (Vans.); nedožije do rána, do večera; Ja som bača veľmi starý, nedožijem do jari. (ľud. pieseň);
nedok. dožívať, -a, -ajú
|| dožiť sa (čoho) byť nažive do určitého času, dočkať sa, živý dosiahnuť niečo, zažiť: To sme sa dožili peknej blamáže! (Fr. Kráľ); d. sa vysokého veku, d. sa slobody, radosti, sklamania;
nedok. dožívať sa
dožiť dok. 1. csl byť nažive do určitého času: Každí baňär aňi päďesiat rokou ňedožiu̯ (Dol. Kubín); Ot strachu ledvi do rána dožili (V. Rovné BYT); Ja znam, či dožiju do jutra?! (Sobrance) 2. csl žiť, požiť istý čas: Ako kobe bola veďela, že už zaveľa ňedožije (V. Lom MK); Nedožijeme tolko, čo naší starí ludé, tí mali zdraví koren (Brestovany TRN); Ke_dožijem, ta pridzem do Bratislavi (Fintice PRE)
dožiť sa dok. 1. csl byť nažive do určitého času, dožiť: Visokiaho veku se dožil (Rochovce ROŽ); To sa scem ešče dožit, že bude liter vína za pet korún (Brestovany TRN); Ľem kebi som śe dožil, chodž budzem na posceľi ľežec (Fintice PRE) 2. csl dočkať sa niečoho: Neviam, ši se jä tih vnúšéd dožijem (Kameňany REV); Špatnéj sa dožil ze svojíh dzecí radosci (Bošáca TRČ); Veru son sa já dožila na staré kolená takého trápená (Brestovany TRN); Ňedožiju ja śe ňičeho dobreho pri tebe (Dl. Lúka BAR)
dožiť, zried doživieť dk čo vydržať nažive do istého času: dozywiem ya, ze y tebe skoro powedu (TURIEC 1612); pakli by toho weku nedozily a z mladosty pomrely (KRUPINA 1687); nynj sme z weselosti zas nowy (rok) dožjli (PoP 1723-24); barana, když juž sedmý rok dožige, masarowi dáwám (VOv 1779); d. sa čoho dočkať sa nažive niečoho: zlého jsem se dožil (ASL 1687); -ívať [-íja-] ndk: potíkaňj ale mnozý nedožígagú (BN 1796) neprežijú