doska -y -sák/-siek ž.
1. kus dreva získaný rozpílením kmeňa po dĺžke: buková d.; tribúna z d-ák;
pren. na d-ách javiska v divadle
2. plochý tenší predmet štvorcového, obdĺžnikového a i. tvaru na rozlič. ciele: rysovacia d., d. na hladenie; oceľová d. tabuľa, platňa; koliesková d. slúžiaca na vozenie sa odrážaním jednou nohou, skejtbord; tech. pult so sústavou prístrojov: prístrojová d., rozvodná d.; (gramofónová) d., správ. (gramofónová) platňa; pamätná d., správ. pamätná tabuľa
● byť ako d. a) rovný b) vysoký a tenký; byť vystretý na d-e mŕtvy; publ. d-y, ktoré znamenajú svet divadlo;
doskový, doštený príd.: d-á ohrada, stena, d-ený voz;
doštička -y -čiek ž. zdrob.
doštený -ná -né príd.
doštený -ná -né príd. ▶ urobený z dosák; syn. doskový: d. plot, voz; doštená dlážka, stena, povala; doštené dno; doštená veranda, búda; doštená lávka [A. Bednár]
doštený príd. z dosák, doskový: d. plot, d-á stena, d. voz
doštený príd. 1. strsl, zsl zhotovený z dosák, doskový: Zo škriepkov bole stavanej a nad ňimi bole došťenej kuríne (Čelovce MK); Došťeňie drabiňi musia mať furmaňi na vozeňia hnoja (Pukanec LVI); Deščenní rojáčik je spravení z lachkíh desék (Trakovice HLO); došťení plot (Kaľamenová MAR) L. deščení vúz (Rozbehy SEN) - doštenák 2. zmeravený, stŕpnutý: Jednemu mojemu volovi śe zrobil deščeni jazik, už z ňeho ňič (Sedlice PRE) 3. expr. neobratný, neohrabaný, nešikovný: Ale si ti len doščení! (Kameňany REV)
doštený [do-, dešt-, dešč-, dašč-] príd urobený z dosák: sstok dessceny (BYTČA 1614); polyca desčzenna (SOBLAHOV 1718); wrata dassčene (KRUPINA 1736); sstoky dosstenye (LIPTOV 1737); tabularis: déssťenny, čo k désce náležj (KS 1763)