Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dočkať dok. počkať (význ. 1 – 3), vyčkať: d. (na) otca; d-m chvíľu, kým príde; s kúpou ešte d-me; len d-aj! má význ. vyhrážky

● d-aj času ako hus klasu

// dočkať sa

1. čakaním dosiahnuť (príchod, uskutočnenie niečoho): d. sa svitania, pomoci; deti sa ho nevedeli d.; nemohol sa d., kedy ...

2. dožiť sa (význ. 1, 2): d. sa prekvapenia, d. sa vnúčat

// dočkať si expr. počkať si, vystriehnuť: d-l si naňho v lese

dočkať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kanie dok.

dočkať sa -ká sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kanie sa dok.

dočkať si -ká si -kajú si -kaj si! -kal si -kajúc si -kanie si dok.

čakať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. (na koho/koho, na čo/čo; kde; s vedľajšou vetou; ø) ▶ zotrvávať na istom mieste, kým niekto al. niečo príde, kým sa neuskutoční želaná vec: č. na deti, na rodičov; č. na autobus, na prestávku; dlho, trpezlivo, netrpezlivo, túžobne, márne č.; č. na telefonické spojenie, na rozkaz; č. na vrátnici, pri vchode, v rade; čakali na chodníku, kým nebudú mať zelenú; Ešte nikoho som tak boľavo nečakal ako šéfku. [A. Bednár]; Potok od včerajšieho dňa neopadol, ani sa nezdvihol, akoby na niečo čakal. [R. Jašík]; pren. Na stole čakal nakrájaný chlieb. [E. B. Štefan] bol nachystaný
2. (koho, čo; na koho, na čo; čo od koho, od čoho; s vedľajšou vetou; ø) ▶ predpokladať, dúfať, že niekto príde, že niečo nastane; syn. očakávať: č. návštevu; č. nápravu, zlepšenie; č. (na) odpoveď; čakám od neho list, ospravedlnenie; všetci čakali, že sa vyjadrí; prišla dlho čakaná zmena; Som samé čakanie, všetko vo mne na niečo čaká, telo i duša. [L. Ťažký]; Pozerá na vnúčatá, čaká, túži po radosti. [E. Dzvoník]; Keby v noci mrzlo, čo sa dalo čakať, na vode by znovu bolo sklo. [D. Dušek]
3. (s čím; s vedľajšou vetou; ø) ▶ neurobiť niečo hneď, odsúvať niečo na neskorší čas; syn. odďaľovať, odkladať, presúvať: č. s predajom domu, so sťahovaním; čakajú ešte so svadbou; bude tak dlho č., až bude neskoro; na čo čakáš? čakáš, až budeš starší a múdrejší?
4. iba v 3. os. (koho) ▶ javiť sa v budúcnosti neodvratným: čakajú nás nové skúšky; čakala ho robota; čo nás ešte čaká?!
5. (na čo; s vedľajšou vetou) ▶ zotrvávať v očakávaní (aj dlho), s nejakým cieľom, pre nejaký dôvod; syn. vyčkávať, vyčakávať: č. na ďalšiu šancu, príležitosť; rybári nevyšli na more - čakajú na lepšie počasie; Sedíš pri okne a čakáš na vhodnú chvíľu, aby si si presadol ďalej, lebo ti je zima na nohy. [R. Sloboda]; Čakáme hodinu a pol, kým sa autobus nenaplní do posledného miesta. [Inet 2002]
6. (čo; ø) ▶ očakávať narodenie dieťaťa; (o žene) byť tehotná: čakáme dieťatko, maličké; Prečo si mi nedal vedieť, že Zuzana čaká dieťa? [J. Papp]; Magda čaká, pritúľte ju a máte plný dom radosti. [Ľ. Smrčok]
◘ fraz. čakať ako kura na zrno/na sopeľ nedočkavo; čakať ako koza na nôž bezmocne, zmierený s tým, čo príde; čakať ako na spasenie/na (Božie) zmilovanie/na Mesiáša netrpezlivo, túžobne; čakanie na Godota nezmyselné, na niečo, čo nepríde; čakať celú večnosť veľmi dlho; čakať do súdneho dňa márne, zbytočne; čakať na niečo s otvorenými ústami zvedavo; čakať so založenými rukami nečinne, nič nerobiac; dať na seba dlho čakať neskoro prísť, dlho sa neozývať, neohlásiť sa; nedať/nenechať na seba dlho čakať skoro prísť, ozvať sa, ohlásiť sa; to sa dalo od neho čakať dalo sa predpokladať, že to urobí ◘ parem. čo nás čaká, to nás neminie
▷ opak. čakávať -va -vajú -val; dok. k 1, 3 – 5 ↗ počkať, k 1, 3 ↗ dočkať

dočkať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kanie dok. 1. (koho, čo; na koho, na čo; kde) ▶ ostať na mieste, kým niekto, niečo príde al. kým sa niečo stane, počkať: dočkajte ma!; obed nedočkám; dočkáme na nich; dočkajte na autobus; Dočkala, kým odkvapká masť, a naložila na tanier. [M. Ferko]; A dočkaj pri zábradlí parku oproti vchodu. [P. Hajdúk]; dočkaj, dočkajte a) platnosť častice s významom nadväzovania na kontext al. situáciu a rozpamätávania: dočkajte, kedy sa to stalo? b) platnosť citoslovca s významom výstrahy, vyhrážania: dočkaj, veď ty dostaneš
2. (s čím) ▶ čakaním niečo oddialiť, odložiť na neskorší čas; syn. počkať: ešte s tým dočkajte!; Dedina sa zaviazala chlapským slovom, aby ešte nejaký ten týždeň dočkali. [J. Domasta]
◘ parem. dočkaj času ako hus klasu buď trpezlivý, nebuď nedočkavý
▷ nedok. ↗ čakať

dočkať sa -ká sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kanie sa dok. 1. (koho, čoho) ▶ ostať na mieste, kým niekto, obyč. veľmi želaný, nepríde al. kým sa niečo, obyč. veľmi želané, nestane: neviem sa ťa d.; Ja som sa nemohla dočkať, kedy príde na mňa rad. [Ľ. Zúbek]; Často sa nemôžem dočkať večera, aby som si mohol ľahnúť a začať spať. [M. Lasica - J. Satinský]
2. (koho, čoho) ▶ žiť dovtedy, kým niekto (želaný) nepríde al. kým sa niečo (želané) nestane, dožiť sa: Na smrteľnej posteli mať s jasným rozumom povedali: - Janka sa už nedočkám. [D. Tatarka]; Benčič sa jari nedočkal. Umrel. [Ľ. Zúbek]

dočkať si -ká si -kajú si -kaj si! -kal si -kajúc si -kanie si dok. expr. (koho; na koho) ▶ čakaním vystriehnuť niekoho (obyč. so zlým úmyslom); syn. počkať si: dočká si ho v lese; Toho druhého nepoznal. Dočká si na nich. [R. Jašík]

čakať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo, na koho, na čo) očakávať príchod, objavenie sa dakoho, dačoho: č. brata, sestru na stanici, č. na vlak, na autobus, na električku, č. návštevu, č. balík, č. na výsledok, na odpoveď; nečakaj (na) zázrak, zázraky niečo mimoriadneho, neobyčajného; bibl. č. Mesiáša, Krista; č. rodinu, rodinku narodenie dieťaťa

● čaká na smrť je veľmi chorý al. starý; dať na seba dlho č. prísť neskoro; nedať na seba dlho č. prísť načas, skoro; hovor. žart. čaká ako kura na zrno, na sopeľ je nedočkavý; hovor. č. ako na spasenie, na Mesiáša túžobne, nedočkavo;

2. (bezpredm., čo i so spoj. že) predpokladať, že sa v dohľadnom, v určitom čase dačo stane; tráviť čas očakávaním, vyčkávaním, vyčkávať: č. dve hodiny, márne, dlho č.; č. v rade; to som nečakal to som nepredpokladal, nebol som na to pripravený; č. ako na ihlách netrpezlivo; č. so založenými rukami nečinne;

3. (s čím) odkladať, odsunovať niečo na neskoršie: č. s platením, s odpoveďou;

4. (koho) byť prichystaný, pripravený pre dakoho (obyč. o veciach): čaká ho prekvapenie, čakajú nás povinnosti, úlohy; čaká ho guľka, šibenica smrť zastrelením, obesením;

opak. čakávať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 dočkať, počkať, vyčkať, k 1 i dočkať sa, k 3 počkať

dočkať, -á, -ajú dok.

1. (bezpredm., koho, čo, na koho, na čo, so spoj. kým, zastar. i čoho) čakať, kým niekto príde, kým sa niekto al. niečo priblíži, kým sa niečo stane, počkať na niekoho, na niečo; počkať, vyčkať istý čas, do istého času: Ešte dočkám do tmy. (Jégé) Len chvíľočku ma ešte dočkajte. (Fr. Kráľ) Myslíte, že ten pán dočkal večeru? (Jes.); d. na autobus; Dočkám, kým budem starší. (Gráf) Pán rechtor dočkajú aj odpustia dlžobu (Tim.) pozhovejú, počkajú na zaplatenie dlžoby. Opatrím si, len mi, prosím vás, dočkajte (Taj.) pozhovejte, nežiadajte hneď platiť. Dočkaj času ako hus klasu. (prísl.)

● dočkaj, dočkaj len, len dočkaj mierne vyhrážanie;

2. (o veciach a javoch) mať čas, nesúriť, počkať: Toľký sviatok na dvore, toľké zrno, krm v poli nedočká, nedonesie úžitku, ak sa neopatrí. (Taj.)

3. (s čím) čakaním niečo oddialiť, odsunúť na neskorší čas, počkať: S tým sa mohlo dočkať. (Urb.)

|| dočkať sa (koho, čoho) čakaním dosiahnuť niečo, dožiť sa niečoho, vyčkať niekoho, niečo: Janka sa nedočkám. (Tat.); d. sa rána, večera, nedočkal sa odpovede

dočakať p. dočkať

dočakať sa p. dočkať sa

dočekať p. dočkať

dočekať sa p. dočkať sa

dočkať i dočakať dok. (dočekac)
1. strsl, zsl počkať, kým sa niečo stane, počkať (niekoho) istý čas: Dočkám ťa, kím buďeš f sklepe (Bobrovec LM); Jä misím dočkať, kí_mi koňe usknú (Žaškov DK)
F. mňa to všetko dočkalo, poprala som si všetko sama (Žaškov DK) - nik to neurobil za mňa; dočkaj času, jag hus klasu! (Bošáca TRČ) - maj trpezlivosť
2. zsl, zried. vsl dožiť sa: Zlé časi zme dočkali (Bošáca TRČ); Dočkámli, v léce to spravím (Brodské SKA); Žebi ja ňigda ňedočekala tvojo dzeci vidzec! (Straňany MCH)
F. zdravá kočka, čo to dočká (Lukáčovce HLO) - nebude to tak skoro
3. dostať, získať (o cene): Na ton ťelaci málo dočkáš (Bošáca TRČ)

dočkať sa i dočakať sa dok. (dočekac śe)
1. csl čakaním niečo dosiahnuť (napr. príchod niekoho), vyčkať niečo: Ňedajbože sä doškadž rana (Brusník REV); Ani son sa ho nedočkala, narukuvav a padóv Rusku (Brestovany TRN); Ňemuš śe ho dočekac, ja ňeznam, dze je (Babin Potok SAB)
2. csl dožiť sa niečoho: Ňevieme, čoho sa ešťe dočkáme (Bobrovec LM); Pekních časov sa už aňi ňedočkáme (V. Bielice TOP); Čoho son sa já mosela na svoje staré ňi dočkat! (Bošáca TRČ); Ňedočekam ja śe pri ňim ňičeho dobreho (Dl. Lúka BAR)

dočakať, dočakávať p. dočkať

dočkať, dočakať [-ča-, -če-] dk
1. čakať, kým niekto príde, kým sa niečo stane, počkať na niekoho, na niečo: kdyby bol mne dozkal, nezanedbal bych bol od neho zzadat (TREBOSTOVO 1580); Janko w mem dome na mne dočekal (ZVOLEN 1637); maljčko tuto dočkag (KS 1763); potrebne bude, aby se mug prichod z Budina dočekal, kam pozitru prigdem (B. BYSTRICA 1780)
L. dočžkag, nakladem ga tebe, co ty nikdo nenakladel (BRATISLAVA 1681 E) mierne vyhrážanie
2. čo čakaním niečo oddialiť, odsunúť na neskorší čas, počkať s niečím: porucznycy prosy, zeby ste jym raczyly doczkaty tu sumu penez (VRBOVÉ 1550 E); platy, dokud by Boh jari dal, nam dečekati račili (KYSUCE 1672)
3. dožiť sa, dočkať sa: da-li Pan Buoch w dobrzem zdrawy doczekaty (SKLABIŇA 1579 E); som nemohol zadneho prawa docekat ((L. JÁN) 1621); naši predkove se tomu divili, čo sme my juš dočkali (ZUBÁK 1760 LP); dočakávať ndk k 3: pregem W. M. swatky na mnohe leta wesele a sczaslywe doczekawatj (T. ONDREJ 1643); provivo: dáleg žigem, dočekáwám (KS 1763)