dno -a dien s. spodná plocha niečoho, najmä nádoby, priehlbiny, vodnej masy: d. pohára, doliny, mora; klesnúť na d.; nádoba obrátená hore d-m;
pren. dosiahnuť (ekonomické) d. najhlbší (ekonomický) úpadok
● byť na dne v kríze (duševnej, finančnej ap.); rád pozerá na d. pohárika pije; kniž. → vypiť kalich horkosti, utrpenia do dna; remeslo má zlaté d.;
dnový2 príd.: d. výpust;
dienko -a -nok s. zdrob.
dno dna dien s.
dno dna dien s. 1. ▶ spodná plocha niečoho, čo je obyč. niečím naplnené: rovné, hrubé, falošné d.; odnímateľné, dierkované, vypuklé, pevné d.; kaskádovité d. fontány; bahnité, pieskové d.; morské d.; d. misky; d. priekopy, nádrže, úžľabiny, bazéna, rybníka; dvojité d. kufra; položiť hrniec hore dnom; vypiť, vyprázdniť pohár do dna úplne; dosiahnuť na d.; utesniť priepustné d.; klesnúť, padnúť na d. ↗ i fraz.; pren. spoločenské, mravné d. 2. ▶ najnižšie položená časť niečoho: d. doliny, údolia; d. porastené trávou; spadnúť na dno priepasti; stav. d. podložia; sklon dna ◘ fraz. byť na dne a) byť v zlom fyzickom al. psychickom stave b) ocitnúť sa v zlej finančnej situácii; dosiahnuť (ekonomické) dno najhlbší úpadok; klesnúť/padnúť na dno mravne upadnúť; odraziť sa od dna začať dosahovať zlepšenie; rád/často sa pozerať fľaši/poháriku na dno veľa piť, opíjať sa; stiahnuť/poslať ku dnu morálne al. finančne uškodiť; vidieť/pozerať sa niekomu na dno duše/srdca vedieť o niečích úmysloch; vychutnať niečo do dna celkom; vypiť/dopiť kalich horkosti/trpkosti až do dna trpieť až do konca ◘ parem. remeslo má zlaté dno ▷ dienko -ka -nok s.
dno spodná plocha niečoho: dno pohára, suda • spodok (spodná vonkajšia al. vnútorná časť niečoho): spodok, dno jazera
dno, -a, dien str. spodok niečoho (obyč. nádob, nádrží, dutých vecí): d. hrnca, kotla; d. mora, rieky, jamy; bahnisté, piesočnaté, štrkovité d.; usadiť sa na dne
● pren. dostať sa na dno morálne hlboko klesnúť; bibl. vypiť kalich až do dna vytrpieť zlo až do konca; do dna vyčerpať niečo úplne; vidieť (nevidieť) na d. niečoho dobre chápať, rozumieť (nechápať, nerozumieť niečo); remeslo má zlaté dno (prísl.) prináša zárobok; byť na dne na mizine; je, pije, akoby dna nemal veľa a hltavo; nemá dno (dna) o niečom veľmi hlbokom, pren. o človeku, ktorý veľa je al. pije; rád pozeral na d. fľaše piť alkoholické nápoje; d. ľudskej spoločnosti spodina;
dnový príd.: tech. d. ventil;
dienko, -a, -nok str. zdrob.
dno s. 1. csl spodná (zried. aj vrchná) časť nádob: Aľe sä šechtár miseu̯ postaviď hore dnom (Žaškov DK); Dná hrncou aj raňíc sa na oňisku velmo začaďeľi (Pukanec LVI); To sa fľaška ňesmela ceu̯kom po hrlo plňiťi, to ňi, tá sa každá rostrhla aľebo dno otpadlo (V. Lom MK); Sud má dve dná (Trakovice HLO) L. vipid do dna (Brestovany TRN) - všetko vypiť F. a zme na dňe s kapustou (St. Hory BB) - je z nej už len veľmi málo; rát poziéra na nno (Bošáca TRČ), ľubi na dno poharika patrec (Brezina TRB) - rád si vypije 2. spodná časť istého priestoru alebo nejakého zariadenia: Podaj mi omelo, nak povimetán uhľike zo dna pece! (Pukanec LVI); Naša stuňňa má na dňe dva prameňe (Návojovce TOP); Tedi zme izbáh mali ešče dno, nemali zme dlášku (Modranka TRN); Meňscami na potoku mul na dňe (Dl. Lúka BAR); dno (praslice) (Senné MK) L. posťeľovuo dno (Pukanec LVI) - spodné dosky v posteli F. remeslo má zlatuo dno (Bobrovec LM) - dobre vynáša; do pekla na nno (Lukáčovce HLO) - nenávratne; došóv odvolakál s pekla ze nna (Brestovany TRN) - z neznáma; toten hlob ňema dna, bo pije jag duha (Prešov) - nemá miery
dience, dienko p. dno
dno s 1. pevná spodná plocha, spodok niečoho: dwa wozi, ale dno nieni (TRENČÍN 1583 E); na dno hor zestúpil sem (KB 1756) na úpätie; ze dna kopita (RG 18. st) zo spodku; fundus fluvij: wodné dno (KS 1763); (matka) dělj se na grunt neb dno (ZK 1778); x. pren pohrižen sem w hlubokem bahne, w nemž dna neni (CO 17. st) 2. spodná plocha dutých vecí, nádob, sudov: od dna, czo na stary pokow vdelali (ŽILINA 1610); sudom dna utjeral (TRENČÍN 1716) F. (až) do dna celkom, úplne: poharý drahe wywrat až do dna (SK 1697); až do dna wypiti pohár (KS 1763) 3. (na tkanine) podklad: geden parterowy ručnik s čerwenim dnem (Kur 18. st); dience, dienko [dén-] dem k 2: kusy dyenecz a dryew (Z. PODHRADIE 1696); futilis: bez dénka (KS 1763)