dlžný, dlžen príd.
1. obyč. iba v prís. povinný platiť dlh, majúci dlh: byť, zostať niekomu d. za nákup; čo som d.?
2. obyč. iba v prís. majúci istý (morálny) záväzok, povinnosť ap.: ostal rodičom d. veľa lásky; ostať d. svojej povesti
3. iba dlžný kt. treba zaplatiť, nevyplatený: vymáhať d-é poistné, dávky
● expr. to mi bol čert d. to je nepríjemné
dlžný -ná -né, dlžen dlžna dlžno príd.
dlžný -ná -né príd. 1. i dlžen dlžna dlžno obyč. v prísudku (komu čo; za čo) ▶ majúci peňažnú povinnosť voči niekomu, dlhujúci peniaze niekomu: byť d. tridsať korún; byť d. za odnesenie batožiny; čo som d. za telefón?; ostať niekomu niečo d.; byť d. na odvodoch do poisťovní; Strýko Maxo ostal po akejsi rekordnej lumpačke dlžen sto korún československých, kým sa nevysťahoval. [P. Karvaš] 2. i dlžen dlžna dlžno obyč. v prísudku (komu čo, za čo) ▶ majúci morálnu a pod. povinnosť voči niekomu: byť d. vysvetlenie, odpoveď, ospravedlnenie; byť d. priateľovi sa pomoc; Som ti vďačná, ale ešte som ti stále veľa dlžná. [R. Sloboda]; Sedel na lavičke pri hrobe, slnko zapadalo a on myslel na tú v hrobe, ktorej ostal dlžen tak veľa lásky a nehy. [K. Lazarová] 3. ▶ ktorý treba zaplatiť, vrátiť vo forme peňazí; svedčiaci o tom; syn. nezaplatený: dlžné verejné dávky, dane, členské príspevky, pohľadávky; d. úpis; zaplatiť d. poplatok; doplatiť dlžné peniaze; splatiť dlžnú sumu; ekon. dlžné poistné nezaplatené v stanovenom termíne ◘ fraz. to mi bol čert dlžný/dlžen to je nepríjemné, mohol som sa bez toho zaobísť; neostal nikomu nič dlžný vždy všetko vrátil, oplatil (obyč. zlé, nepríjemné)
dlhovať byť niekomu niečím povinný (peňažne, morálne a pod.) • byť dlžný • byť dlžen: dlhujem, som dlžný bratovi tisíc korún; dlhuješ mi odpoveď • mať dlh • mať dlžobu (u niekoho i voči niekomu): má veľké dlhy, dlžoby u svojich rodičov • kniž. mať podlžnosť • slang. visieť: visí mi stovku
dlžen p. dlžný
dlžný, v prísudku i dlžen príd.
1. (komu čo, za čo) povinný zaplatiť, majúci u niekoho dlh: Richtár mi je dlžný za robotu a neplatí. (Tim.) Ostal mi dlžen 100 korún. — Povedať jej, že je nie dlžná? (Taj.) Koľko sme jej dlžni? (Kuk.)
● hovor. neostal nikomu d. so všetkými sa vyrovnal; hovor. čert mi to bol d. o niečom nepríjemnom;
2. ktorý je niekto povinný, ktorý treba zaplatiť: Brcko sa priznal, že dlžné porcie poplatil. (Taj.) Sedliak ma trápil, aby som mu vrátil dlžné (Kal.) dlh
3. povinný niečím mravne, spoločensky ap.: Na túto otázku zostala dlžná odpoveď. (Jégé) Starému Hatalovi prišlo na um, že je Zemanovi dlžen zaucho. (Zgur.)
dlžný príd. i dlžen v prísudku príd. (dĺžní, gĺžni, dlužni, dúžni, dĺžen, dlužen, gĺžen) 1. csl majúci dlh, povinný zaplatiť: Gĺžen mi je peňiaze (Kláštor p. Zniev. MAR); Ešče mi je aj teráz dlžen tich tricäč korún (Brusník REV); Dĺžni mie je ešťe volačo za robotu (Bánovce n. Bebr.); Neni zme vám niž_dĺžní? (Lukáčovce HLO); Já sem zostala dúžna seden tisíc korún (Bernolákovo BRA); Zaplacim, co som dlužni (Studenec LVO); Dlužen mi ci sto korun (Remeniny GIR) F. to mi bú šer_dlžen (Rim. Píla RS), čert mi to biu̯ dužen (Kuchyňa MAL) - o niečom nepríjemnom 2. zsl byť niekomu zaviazaný al. povinný niečím: On je dužen šecko hoferství pánom (Kúty SKA); Odpoveď na lizd ňeostau̯ som dĺžen (Bánovce n. Bebr.) F. čo zme dĺžní, že ste náz odvézli z jarmeku? (Brestovany TRN) - zdvorilostná otázka
dlžný v prísudku i dlžen [dl(u)-] príd 1. práv povinný vrátiť požičané al. zaplatiť nezaplatené, dlhujúci: gim bili dluzni za sukna; bozeynikom po ffoytowi gest dlzen po gegich ortelu (ŽK 1453; 1473); dlžni su mi za piwa (DRAŽKOVCE 1714) L. (vrchnosť) mnie do dluzney komori do wezenia dala ((BARDEJOV) 1694) prechodného väzenia pre dlžníkov 2. adm povinný odovzdávať stanovené dávky, plniť služby vrchnosti: od rychtarstwy a lanu plat a illess dlužny su daty (BUDATÍN 1478 SČL); panu w posolstwy gity su dluzny (s. l. 1552 E); robotu pessu dlužni sau wikonawaty (DOMANIŽA 1615) 3. dosiaľ nevrátený, nevyrovnaný (o dlhu): dlzne zbozi (ŽK 1473); poruczim, aby Skalkowi zaplaczene byly dlzne fl 3 (ŽILINA 1580); mohl on dlužnu rez panu dati (NIŽNÁ 1635) 4. povinný, zaviazaný mravne, spoločensky: Jan dluzen gest tu syrothu chowati (ŽK 1469); sme dluzni gednomu kazdemu to vcziniti (P. ĽUPČA 1538); wernost a poslussnost dluzni budv zachowawat (DOMANIŽA 1664); z dobroďenjm ňekomu dlužen byti (KS 1763); subst dlžné [dl(u)-; -é, -ô] s práv nevyrovnaná pohľadávka, dlh: ktoz dlzne swe zada pred prawem na swem dlznikowi (ŽK 1473); lidem s toho statku, czo dluzneho gest nemala summa, wyplati (ŽILINA 1572); dal žydowy za dlžnuo myeru razy (V. BELÁ 1774); -osť ž čo sa má vrátiť, zaplatiť (aj mravná povinnosť): debitus: dluznost (VLS 18. st) podlžnosť