Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

dláviť -i nedok.

1. pôsobiť váhou, tlakom, tlačiť, stláčať: d. kapustu, pôdu

2. tlakom, váhou rozrušovať, gniaviť, dusiť: d. uvarené zemiaky, hrudy; d. stromčeky udupávať

3. ťažiť, tlačiť, dusiť, gniaviť: d-i ho zúfalstvo, starosť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dláviť ‑i ‑ia nedok.

dláviť sa -vi sa -via sa (ne)dláv sa! -vil sa -viac sa -viaci sa -venie sa nedok.


dláviť -vi -via (ne)dláv! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok.

dláviť sa -vi sa -via sa dláv sa! -vil sa -viac sa -viaci sa -venie sa nedok. hovor. expr. (čím) ▶ hrýzť a prehĺtať potravu; syn. napchávať sa, nadžgávať sa: d. sa chlebom, palacinkami, špagetami; dláviť sa vitamínmi; čo sa toľko dláviš!opak. dlávievať sa -va sa -vajú sa -val sa


dláviť -vi -via dláv! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok. 1. (čo) ▶ váhou a tlakom rozrušovať štruktúru niečoho; syn. šliapať, gniaviť, roztláčať: d. kapustu, hrozno; d. uvarené zemiaky; d. väčšie hrudy zeme
2. (čo) ▶ pôsobiť na niečo váhou a tlakom; syn. tlačiť, stláčať, pritláčať: dážď dlávi obilie; dlávi ju ťažký batoh; Opatrne som ohmatával zem, dlávil ešte takmer mŕtvu trávu. [E. Dzvoník]
3. expr. (koho) ▶ bolestivo niekomu zvierať, stláčať hrdlo a neumožňovať mu dýchať, škrtiť, hrdúsiť: laby zvieraťa ho dlávia; Syna mu dlávia ozbrojenci a on mu nejde na pomoc. [J. Štiavnický]; Máva ťažké sny, mora ho v noci dlávi. [J. Gregorec]
4. expr. (koho) ▶ spôsobovať duševné trápenie, vzbudzovať pocit nespokojnosti, ťažko doliehať, trápiť, ťažiť; syn. kváriť: dlávia ju starosti, povinnosti; pocit viny ho dlávi; Alkoholický opar sa stratil, opäť ju dlávil čierny tieň zajtrajšieho dňa. [M. Švec]
opak. dlávievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2udláviť, k 3, 4zadláviť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiťpučiťdusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do sudarozpúčaťroztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninugniaviťdrviťmliaždiťváľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrašliapaťpošliapavaťudupávaťdlabčiťdlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť


drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky • tĺcťroztĺkaťrozbíjať: drvil, tĺkol lieskovcetrieštiť (na kusy): trieštiť ľadrozmieľaťmlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť koreniešrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železopučiťrozpúčaťmliaždiťdláviťgniaviťexpr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na muštnár. drvoliť

2. p. ničiť 2 3. i drviť sa p. učiť sa 1


dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiťsúžiťsužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomiakrušiťumárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umáralaexpr.: zožieraťžraťhrýzťzhrýzaťspaľovaťkniž.: užieraťzžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomiedeptaťexpr.: gniaviťdusiťdláviť: depce, gniavi ho neistotaexpr.: mučiťubíjaťnivočiťzabíjať: choroba ho ubíja, nivočíhovor. expr. mordovaťnár. vädiť


škrtiť 1. usmrcovať zovretím hrdla al. bolestivo zovierať hrdlo • drhnúťhrdúsiť: holými rukami škrtiť, drhnúť niekoho; vrah škrtí, hrdúsi svoju obeť šatkou; kašeľ ho škrtí, drhne, hrdúsidusiťdláviť (neumožňovať dýchať): dym ho dusí v krku; dlávi ma čosi v hrdleudúšaťzadúšaťzadŕhaťpriškrcovať (sčasti) • nár. expr. krtušiťexpr.: tantušiťtentušiť (Tajovský)

2. p. hatiť 3. p. šetriť 1


šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať) • stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci) • expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach!expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po noháchdupaťudupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinuexpr.: cápaťčliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blatedláviťgniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž

2. p. ísť 1


tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedáltískaťtiskaťpritískať: tískať, pritískať si ruku na čelodláviťgniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávumiagaťpučiťmliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovociešliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu

p. aj pchať

2. tlakom dávať do pohybu • tískaťtiskaťtisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopcapotískaťpotláčaťpotlačovaťposúvaťpohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od sebapostrkávaťpostrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať

3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniťzvieraťtiskaťtískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tískastláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriskaťažiť: batoh ho ťaží

p. aj omínať

4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2


trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dláviť, -i, -ia nedok.

1. (čo) šliapať, udupávať, gniaviť: d. obilie, trávu;

2. (koho, čo) hrdúsiť, škrtiť, dusiť: Akási mocná ruka chytila ho v tyle, tlačila k čiernej zemi, dusí ho a dlávi. (Kuk.) Skríkla, ale akýmsi hluchým, dláveným hlasom. (Vaj.);

pren. expr. utláčať, ubíjať: Štátny stroj mohol tu najsurovším spôsobom dláviť Slovákov. (Škult.) Kríza dlávi svet (Urb.) ťažko naň dolieha;

opak. dlávievať, -a, -ajú;

dok. k 1 udláviť, k 2 zadláviť

dláviť nedok.
1. strsl, zsl šliapaním, ubíjaním ap. niečo
a. stláčať: Kope (sena) bole veľkie, edon ju kládou̯, dláviu̯ (V. Lom MK); Uš sce dláveľi kapustu? (Prosné PB)
b. pučiť, gniaviť: Išieu̯ do tej käďi a nohami dláviu̯ hrozno (Hont. Tesáre KRU); dláviťi kromple (Málinec LUČ); vošťini dláviťi (Drienovo KRU)
2. omínať (o topánkach): dláviť (Fačkov ŽIL); dláveť (Župkov NB)
3. zabíjať, usmrcovať: Vidzel som kočku dlávic sľiepku, na kusi hu rostrhala (Prosné PB)
4. spôsobovať pocit úzkosti v spánku: Ľen ich tam potom dlávilo každú noc, takuo ťaškuo na ňich prišlo (Vígľaš ZVO)
5. oplodňovať: Kohú_dlávi sľípku (Cinobaňa LUČ); Náš kohúd nedláví kuri, ta ho mama kcú zarezač (Ratková REV); Náš káčer dlávi aj vaše kačice (Prosné PB); dlávievať nedok. opak. k 4: V noci ho dlávievalo aš strach (Prosné PB)


dláviť sa nedok. expr. biť sa, naťahovať sa: Chlapci sa dlávia (Slov. Pravno MAR)

dláviť ndk
1. tlačiť, šliapať, udupávať: kapustu dlawil do suda (ŽILINA 1700-02)
2. hrdúsiť, škrtiť, dusiť: znowu geho popadnul, wsse bil a dlawil (ŽILINA 1658); Bohussouho sina od ohna niečo odtiahlo a geho dlawilo (KRUPINA 1741)

dláwiť dláwiť
autá, ktoré ich dlávia autos qui les écrasent

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu