dláždenie -ia s. dlažba: auto poskakuje na nerovnom d-í; d. chodby
dláždenie -nia s.
dláždenie -ia s. ▶ povrchová úprava cesty, ulice, priestranstva, miestnosti a pod. pozostávajúca z dlaždíc: kamenné, keramické d.; rovné, nerovné d.; chodbové, balkónové, chodníkové d.; Hrboľaté dláždenie úzkych uličiek zvoní tichom. [P. Andruška] ▷ ↗ i dláždiť
dlažba 1. tvrdá pokrývka povrchu cesty, priestranstva a pod.: asfaltová, betónová dlažba • dláždenie: dláždenie pivnice
2. p. dlážka
dláždenie p. dlažba 1
dláždenie, -ia str. zried. dlažba: Bežal za ňou tak rýchlo, že sa mu nôžky ledva dotýkali kamenného dláždenia. (Šolt.) Voz hrbolcoval po dláždení. (Vaj.)
dláždenie s. (dlážeňia) dlažba: dlážďeňá (Hor. Lehota DK); dlážeňia (Prievidza)
dláženia p. dláždenie
dláž(d)enie [-í] s spodná plocha miestnosti al. priestor upravený dlažbou: arenatum: dlaždeni s piskem (NP 17. st); mramorowé dláženj (KS 1763) F. starček, ktery dláždenj počitá, gednu nohu w hrobě má (WU 1750) expr chodí zhrbený (vekom)