divý príd.
1. necivilizovaný, primitívny, divošský, divoký: d-é barbarské kmene
2. voľne v prírode žijúci, rastúci: d-á zver; d-á sviňa diviak; d-á hruška neštepená; d. mak; d-é huby jedovaté, nejedlé
3. prírodne daný, človekom nesformovaný, neupravený, divoký: d-á strmina, d. prales
4. nespútaný, bujný, prudký, zúrivý, divoký: d. vietor, d-á nenávisť, d. výraz tváre; šport. preteky na d-ej → vode
5. expr. krikľavý, výstredný, nápadný, divoký: d-é oblečenie, d-á skladba
● expr.: bežať, robiť ap. ako d. veľmi, intenzívne; byť d. do niekoho, niečoho, za niekým, niečím vášnivo túžiť;
na divo → nadivo;
divo prísl.: d. rásť, žiť, týčiť sa, smiať sa; d. oblečený;
divosť -i ž.
divo prísl.
nadivo, pís. i na divo prísl.
divo prísl. 1. ▶ príznačne pre najnižší stupeň al. pre začiatok spoločenského vývoja; syn. divoko, necivilizovane, primitívne: d. žijúce kmene 2. ▶ bez zásahu človeka, civilizácie; syn. divoko, voľne: d. rastúca čerešňa, hruška, jabloň; d. sa vyskytujúce liečivé rastliny, trávy; končiare hôr sa d. týčia 3. 2. st. divšie ▶ s veľkou silou, intenzitou; syn. divoko, prudko, zúrivo: d. gestikulovať; d. jazdiť na motorke; autobus vletel d. do zákruty; d. zadul víchor; voda d. hučí; Katarína sa hodila matke okolo krku a divo ju bozkávala. [A. Hykisch] 4. 2. st. divšie ▶ s veľkou odchýlkou od bežného priemeru, výstredne, krikľavo: d. pomaľované steny; d. oblečení výrastkovia; d. gániť; vlasy d. rozstrapatené; divo zarastený chlap stredných rokov [R. Jašík] ▷ na divo ↗ nadivo
nadivo, pís. i na divo prísl. 1. ▶ voľne v prírode, bez zásahu človeka, bez akejkoľvek starostlivosti: jesť iba to, čo rastie n. 2. expr. zried. ▶ bez dodržiavania zákonov, platnej legislatívy, nelegálne, nadivoko: Gazda ma na nijakom úrade neprihlásil. Žil som u neho len tak nadivo. [L. Ťažký]
divo p. divý
1. necivilizovaný, primitívny, divošský: d-é kmene; d. muž, d-á žienka rozprávkové bytosti;
2. voľne v prírode žijúci, neskrotený (o zvieratách), voľne rastúci, nepestovaný, neštepený (o rastlinách): d. kanec, d-á sviňa diviak; d-á zver; d. gaštan, d-á jabloň, d-é hrozno, d-é kvety poľné; d-é výhonky; d-é huby jedovaté;
3. bujný, bláznivý, vášnivý, prudký, zúrivý: d. útok, d. tanec, d-á bitka, d-á radosť
● hovor.: bežať ako d. veľmi rýchlo; pracovať ako d. veľmi; byť d. do niečoho s vášnivou záľubou vykonávať niečo;
divo prísl.: d. rásť; d. kričať, bežať prudko, bláznivo;
divosť, -ti ž. prudkosť, zúrivosť, surovosť, bláznivosť
divó p. dijo
divo s. expr. čudo (ako nadávka): Te ďivo! (Ľuboreč LUČ)
divo prísl. 1. neútulne, drsno: Tu u váz je veľmi dživo (Kameňany REV) 2. neviazane, silno, zúrivo: Skvičela dzivo jak šaľena (Čemerné VRN)