div -u
I. m.
1. zázrak, čudo: robiť, stvárať d-y; d-y prírody;
pren. d. techniky
2. prekvapenie, začudovanie, údiv: od d-u nemohol nič povedať; nevychádzať z d-u
● → ôsmy d. sveta; expr. d. divúci a) veľké čudo b) veľké prekvapenie
II. vetná prísl. obyč. so záporom vyj. hodnotiaci postoj k výpovedi, nečudo, nie čudo: nie d., že sa nahneval; zaspal, a ani nie d.
III. i div že čast. so záporom obmedzuje platnosť výrazu, len-len že nie, dobre že nie, skoro, takmer: d. sa nerozplakal; chodí ta d. (že) nie každý deň
div divu pl. N divy I divmi m.
div prísl.
div, divže čast.
div1 divu pl. N divy m. ▶ niečo neobyčajné, zvláštne, zriedkavé, čo vyvoláva údiv (vec, jav, skutok); syn. zázrak, čudo: divy ľudského umu, ducha; technické divy vymoženosti techniky; až taký d. to nie je; považovať niečo za d.; obdivovať divy prírody; robiť (hotové) divy; dokázať divy; Ľudský duch má nesmierne väčšiu cenu ako celý vesmír so všetkými divmi. [A. Hlinka] □ sedem divov sveta diela, ktoré svojou technickou al. umeleckou dokonalosťou vzbudzovali obdiv staroveku ◘ fraz. div divúci a) výraz veľkého počudovania, prekvapenia b) čudo, zázrak; na div sveta na počudovanie; často iron. ôsmy div sveta niečo mimoriadne vzácne, výnimočné
div2 prísl. iba v spojeniach nie (je) div, že..., žiaden div, že... ▶ nemožno sa čudovať, niet sa čo diviť; syn. nečudo: žiaden div, že doprava stagnuje; za takýchto okolností nie div, že odišiel; nebol div, že nikto z pozvaných neprišiel; Doma počúvali o vojne deň čo deň, nejeden z nich mal otca na vojne - nuž nie div, že sa ich myseľ zapodievala vojnou. [Ľ. Zúbek]
div3, divže čast. 1. v spojení so záporným slovesom ▶ vyjadruje neuskutočnenie deja napriek vysokej intenzite činiteľov, ktoré ho vyvolávajú, len-len že, dobre že: div sa nepominul od žiaľu, od zlosti; div nepopadali na zem od smiechu; div že nezdrevenela od ľaku; Všade sa belel [sneh], trblietal, a ak zasvietilo slnko, div oči neoslepil. [P. Jaroš]; Keď zaparkoval, stlačil fanfárovú húkačku a kočky div že nevyskakovali z okien. [Vč 1980] 2. často iron. v spojeniach div nie, div že nie ▶ vyjadruje neuplatnenie al. neúplné naplnenie významu nasledujúceho pomenovania, takmer, skoro; syn. dobre že nie: vyhlasovali ma div nie za blázna; chodil tam div že nie každý deň; A žiadali, aby ich študent vymenoval div nie v abecednom poradí. [LT 1997]; Hlúpe reči spôsobili div že nie medzinárodnú aféru. [Sme 2003]
div 1. p. zázrak 2. p. údiv
nečudo nemožno sa čudovať, niet sa čo čudovať • nie div: nečudo, nie div, že sa vrátil, keď si zabudol vziať peniaze • zried. nečudno
takmer obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí; vyjadruje, že veľa nechýbalo a dej by sa bol uskutočnil • skoro • bezmála • temer: takmer, skoro narazili do stromu; bezmála, temer sa minuli • pomaly • expr. čajsi: je už pomaly najlepší; bolo už čajsi osem hodín, keď prišli • už-už • priam: už-už, priam by ho boli chytili • viac-menej • takrečeno • takpovediac: víťazstvo má viac-menej • hovor. prakticky • kniž. kvázi: povedali mi, že kvázi patrím do rodiny • len-len • len-len že • hovor. tak-tak že • dobre že • div • div že • zried. len toľko že (v spojení so záporným slovesom): len-len (že), tak-tak že nespadol • fraz.: veľa nechýbalo • len vlások chýbal: veľa nechýbalo a boli by sa prevrátili • približne (vyjadruje približnosť): sú približne rovnakí
údiv pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom a pod.: stratil reč od údivu; s údivom hľadel na more • počudovanie • začudovanie: vysloviť počudovanie nad niečím; je to na začudovanie • div: od divu nevedel nič povedať • podiv: vzbudiť veľký podiv • prekvapenie: na moje veľké prekvapenie si prisadol • podivenie: pozerať sa na niekoho s podivením • úžas • ohromenie (silný údiv): výkriky úžasu; jeho správanie ma napĺňa úžasom, ohromením • poet. žas (Hviezdoslav) • zdesenie (silný pocit strachu, hrôzy): v očiach sa mu zračilo zdesenie
zázrak niečo neobyčajné, zvláštne: Tatry sú prírodným zázrakom; chlapec je spevácky zázrak • div: robiť divy • čudo • čudeso: rozprával o čudách ďalekých krajín
div, -u m.
1. vec, zjav, skutok budiaci údiv, podivenie; neobyčajný úkaz, zriedkavý jav, zázrak: Roku 1438 akýmsi divom Maďar dostal sa za richtára. (Škult.) Jej sa zdá, že ide byť koniec sveta, lebo sa stávajú divy a zázraky. (Kuk.)
● sedem d-ov sveta sedem povestných, nevšedných, vzácnych vecí; ôsmy d. sveta (niekedy iron.) niečo mimoriadne vzácne; dokázať d-y dosiahnuť v niečom prekvapujúce výsledky; robiť d-y dosahovať neobyčajné výsledky; div divúci niečo mimoriadne čudné, veľký zázrak: A potom šiel div divúci, koč ťahaný šiestimi koňmi. (Hor.)
2. počudovanie, podivenie, údiv: híkať od d-u; Dobre nespadol od ľaku a divu. (Tim.) Schudol na div (Kuk.) veľmi. Raz na divy celej dediny viedli žandári ulicou úbohého vojačka (Švant.) na prekvapenie, údiv.
● div divúci, div nad divy výrazy veľkého počudovania, podivenia; čuduj sa, svete: A div divúci, že táto vymyslená bájka, tento nezmysel ujal sa tak hlboko. (Urbk.) Div divúci, zmohol sa na vetu. (Jes.) Ale div nad divy, čo sa stalo! (Dobš.); ký div, aký div nemožno sa diviť: Ký div, že i sama si to uvedomila? (Taj.)
3. nadobúda povahu príslovky vo výrazoch a) div, div že (so záporným slovesom) skoro, temer, len-len že: Starej div srdce nepuklo. (Kuk.) Žena s dcérou div nezošaleli. (Taj.) Trel si ruky od radosti, div že sa mu plameňom nelapili. (Kal.) Nohy sa mu plietli a hlava krúžila, div že nepadol. (Jil.); b) nie div (menej správne niet divu); nie div, že ... (min. čas nebol div, že ...), zried. i v otázke či (je) div? nemožno, netreba sa diviť: Schudli ste, a ani nie div! (Tim.) Cestou prepadnú Jožka driemoty. Nie div po toľkej štrapácii. (Ráz.) Nie div, že Jahoda priateľovmu synovi žičil tej radosti. (Kuk.) Príkazy boli prísne, nebol div, že sa bál. (Vaj.) Tak nebol ani div, že kolovali o ňom rozličné anekdoty. (Vans.) Nuž či potom div, že sa Matej nemôže spriateliť s touto nezvyčajnou obuvou? (Kuk.); zried. div, že ... (s kladným slovesom) je čudné, prekvapujúce, možno sa diviť: Div, že jej z nich vyrástli dievky. (Heč.)
div I. m. 1. csl neobyčajný úkaz, správanie budiace údiv: Ňič som mu ňeurobiu̯, a také ďivi robiu̯ aš strach (Košťany n. Tur. MAR); Aj páňi prišľi sa na ďivi ďívať (Prievidza); Chodzili sa naňho dzívad jako na volajakí dziv (Bošáca TRČ); Tam śe taki dzif stal, že na kosceľe śe križ obracil (Prešov) F. keť sa mi žena vráťi, buďe ďiu robiť (Mošovce MAR) - vadiť sa 2. strsl, zsl prekvapenie, počudovanie: Išiou̯ z ďivu skapať, keď ma viďeu̯ (Košťany n. Tur. MAR); Spadnem oď ďivu! (Bobrovec LM); To je diu, že si prišól! (Rochovce ROŽ) II. čast. (so slovesom v zápore) strsl, zsl len-len že nie, skoro, takmer: Ďiu zme sa nepopukali (V. Uherce TOP); Dživ neumriam od hladu (Sirk REV); Takí bóv rozjeduvaní, div ho nerozhodilo (Lukáčovce HLO)
div1 m 1. vec, zjav, skutok budiaci údiv; zriedkavý jav, zázrak: rozpraweite wseczki dywy ieho (VE 14. st E); (Boh) staw (manželský) nagprwňegssjm znamenym diwuów vcztyl (BAg 1585); bratrj zhodliwj gsu welke diwy (SiN 1678); Kristus mnohe dywy čynil (PP 1734) 2. počudovanie, podivenie, údiv: naplnili sa strachem a diwem s toho (KB 1756); sa to bez diwu any mysleti nemože (BlR 18. st) L. na diw hodny weliké drewo (KS 1763) na podivenie; gak se na divy Zide zbehlj (KC 1791) na obdivovanie
div2 m práv majetok, peňažná hodnota určená al. poskytnutá ako záruka pri previnení sa al. obvinení niekoho: on proti tim swiedkom diwem propadl platiti sto zlatych (RUŽOMBEROK 1551); (rukojemníci) polapenj byli a potem podle prawa na diwiech swych každy po mere zlatom posudzenj (NECPALY 1596); aby wssecy společne zaplatily dyw toho lotra, totyssto fl 40 (ORAVA 1664) L. gemu ma takowy czlowiek žiwy diw platiti, neb pan raczil vdielati milost hlawie geho (RUŽOMBEROK 1551) výkupné od trestu smrti; -ne prísl: musime se divne opatrit, co bychom meli činit zatym (POLOMA 1649 LP) majetkovo, finančne
div3 I. vetná prísl nie div, neni div/divu i v otázke čo divu, či (je) div? nemožno sa diviť: neny gest dyw, že czlowek vpadne (STRÁŽNICA 1529); nenj diw, ponewadž oni samy teg nesslechetnosty poddanj gsu (WO 1670); nebylo by djwu, žie by nemely co mlatit (DUBNICA n. V. 1722); dar pekny bila Maria, čo techdj diwu, že ona negmilegssy bila Panu Bohu (KT 1753); minime mirum: ne diw (KS 1763); div; div jestli je čudné, prekvapujúce: mirum ni domi est: dyw, gesly doma neni (KS 1763); mistr Gakomus mluwi: Diw ze czlowek vmre, kdiž ssalwia roste (LR5 18. st) II. čast vyj. prekvapenie, podivenie; div, div, že (so záporným slovesom) skoro, temer, len-len že: dyw gsy ocžy newydierem (TRENČÍN 1584); konye dyw ot hladu nepomory (SUČANY 1622); wiczudky daval chudobe, div že ludge nepokapaly (JASENICA 1710) F. pany Keviczka diw nohy neotočzila, pokawad tie penize pozičzaty nedostala (DIVIAKY 1736) veľmi veľa sa nachodila